26.10. oslavuje Rakusko vznik republiky. Na konci prehratej vojny, ktoru rakuska agresia vlastne zacala, sa zdvihol odpor voci vyse pol-tisicrocia panujucej dynastii. Sice sa kvoli tomu rozpadlo jej rozsiahle panstvo od Krakova po Kotor, pre vacsinu Rakusanov to bolo lepsie nez ostavat vo spitzelstaate vedenom cisarom, ktory svoju moc este stale odvadzal od milosti Bozej. Demokraticky system fungoval v risi de iure uz dlhsie: ustavy z r.1849, 1861 a 1867 uz predtym spominali ludske prava a zvysovali moc jednotlivych snemov, no stale poskytovali dost zachrannych brzd panovnikovi a privilegovanym vrstvam. Iniciativy k ich vzniku boli vacsinou zhora - bud od cisara priamo alebo od snemov (volenych podla majetkoveho cenzu), ktore mu vypovedali poslusnost. Navyse, boli priamo zavisle od (ne)uspechov zahranicnej politiky, v mieri sa tema neotvarala. Republika zalozena 26.10.1918 sa napokon preukazala o dost pokojnejsou historiou nez monarchia: oproti 5 vojnam v predchadzajucom storoci sa v po zalozeni zaplietla do jedinej, aj to skor z iniciativy svojich severozapadnych susedov.

Oslavy zalozenia republiky zahrnaju ani nie tak masove okiadzanie narodnych symbolov, ake niektori intelektuali z neznamych pohnutok obdivuju v Norsku ci USA. Vlajky sa vyvesia, spravi sa anketa o narodnej, alebo skor nacionalnej hrdosti, armada si spravi na Heldenplatzi prehliadku, no nalada v mediach je ina. Nehistorizuje sa o ustavach a (anti)hrdinoch, riesia sa skor aktualne otazky, spajane s ideou republiky vseobecne - prezident Fischer hovori o Gefahren der Fremdenfeindlichkeit oder eines aggressiven Nationalismus, propagacia profesionalizacie armady v ramci jej prehliadky naraza na tvrdu kritiku. Vysledny dojem je skor, ze sa tu revolucia z r.1918 este neskoncila; rakuska zem "nevzkveta", hrozba vlady jednej strany ci naroda - teda, vseobecne povedane, jednej privilegovanej vrstvy - je brana ako nieco stale pritomne. Zneistenie tu vedie k neustalej, aj ked nie vzdy plodnej sebareflexii: vracia sa stary "spitzelstaat"? Neprehaname to s tym rakusactvom? O com to vlastne hovori ten Strache?

28.10. Slovensko zalozenie svojej prvej republiky neoslavuje. Oslavuje viackrat menenu ustavu z r.1992 a Sedembolestnu Pannu Mariu, aj ked jej vyznam ako kmenovy totem zial upada v porovnani s politicky aktivnejsimi osobnostami dejin, ako napriklad Svatoplukom ci Andrejom Hlinkom. Nacionalisticke ritualy sa zjavuju skor v prvej polovici roka: 15.marec, majove majstrovstva v hokeji, pravoverni ludaci nevynechaju cyrilometodsku put. Taketo oslavy nezdoraznuju republikanske ci demokraticke, ale skor narodne hodnoty. Tiez nie som si isty, ci Panna Maria, Svatopluk alebo Hlinka sa daju brat ako symboly demokracie; odpor hejslovakov voci Masarykovi ci Havlovi (o Kossuthovi netreba hovorit) ma dokonca znervoznuje, ci nie je demokracia brana ako nieco typicky "ceske", teda zle, volnomyslienkarske a ateisticke. Ako vyhlasenie statu r.1918 tiez nebolo velmi demokraticke: Washingtonsku deklaraciu podpisalo par respektovanych, no nie zvolenych zastupcov buducej krajiny, etnicky ne-slovanske obyvatelstvo prvej republiky malo minimalne slovo v jej naslednom ustavodarnom procese. Po vojne prezident Benes, sam este zo zakladatelskej generacie, nechal toto obyvatelstvo z krajiny vyviezt; nie sice s tak radikalnymi nasledkami ako Tiso, no tiez nie bezbolestne. Historik by ale nasiel rovnake pripady v Rakusku, kde bol anschluss schvaleny referendom a demokracia by sa len tazko bola presadila, kebyze sa ruska okupacia r.1955 neskonci.

Dejiny sa nemenia, no pristup a ponaucenia sa mozu menit velmi lahko. Slovensky dejinny narativ, ci uz z "ludackej" alebo "komunistickej" tradicie, velmi zdoraznuje narodny charakter revolucie r.1918. Oproti predoslemu rezimu to bol pre slovensky hovoriacu spolocnost zisk: v priebehu 19.storocia sa vdaka skolskym a administrativnym reformam stala madarcina z tretinoveho jazyka vacsinovym pre cele Madarsko, pricom slovencinu malo r.1910 ovladat len 3304 vzdelanych ludi v zupach, ktore pripadli CSR. Tento proces bol preruseny zalozenim CSR aspon v tej casti, ktora sa od Madarsko odtrhla. Nepochybne, pre rozvoj slovenskeho jazyka, teda jeho Hattalom definovanej podoby, bolo toto usporiadanie zivotne dolezite. Durica, hlavny historik tej "ludackej" vetvy, vo svojich Dejinach (znamymi najma ako hlavny motor Svatoplukovho kultu a formulaciam typu "Slovenska risa") napriklad dopodrobna spomina ako jednotlive politicke spolky r.1918 riesili otazku spoluzitia Cechov a Slovakov vo spolocnom state. Uplne rovnaky problem, aky po pade komunizmu mali riesit ich naslednici vo FZ. Oproti 28.oktobru 1918 bol 1.september 1992 akoby opravou historickej chyby, ktora bola v ten skorsi datum vykonana.

Lenze bola revolucia r.1918 len o prave slovencinu vyucovat alebo pouzivat na uradoch? Alebo len zidomurarskym sprisahanim, ktore znicilo tisicrocnu krestansku risu, co branila Europu pred Mongolmi a Rusmi?

Rec sice bola kriteriom, ktory mal vplyv na rozkuskovanie Habsburskej rise do sucasnej podoby, no vyhlasenie republik r.1918 malo vplyv aj na ine temy. Ake moznosti mal v case monarchie bezny Madar - ked aj trebars ovladal slovencinu, madarcinu a nemcinu rovnako dobre - rozbehnut biznis? Ake odvody musel platit? Kolko stavovskych organizacii, dovoznych ciel, statnych dotacii konkurencii ci inym regionom ho brzdilo? Ako mohol politiku svojej krajiny ovplyvnit a o kolko mal v pripade kritiky systemu blizsie k sibenici nez v rezime republikanskom? Taketo otazky nie su vzdy prijemne, lebo casto odhalia, ze poza velkymi cinmi revolucionarov sa schovalo mnozstvo kompromisov a - nedaj Boze! - uznani, ze nieco v tom predoslom systeme fakt dobre fungovalo. To, ze sa nekladu, je sebaochudobnovanim intelektualneho zivota v tejto krajine, jeho sebauzatvarania sa do jedinej temy, ktoru tematizoval kedysi Stur. Aj ked ten s Kossuthom v mnohom suhlasil.

Koncom oktobra r.1918 padla monarchia a vznikla republika. Uprava hranic bola vaznou vecou, ale na fakt zvrhnutia patstorocnej dynastie sa podla mna nechyta - ved sa v monarchii menili neustale. R.1993 nepadlo vlastne nic, len moznost Cechov a Slovakov rozvijat ideu demokracie v spolocnom projekte. Chapeme (a teraz ako ludia, nie ako Slovaci), ze posilnenie KSCM vo volbach ma rovnaky vplyv na ideu republiky vsade, nielen v Cechach? Ze jednofarebna vlada Smeru (a Fideszu) moze tiez byt vzorom pre trebars Polsko, Litvu a ine krajiny, co presli podobnymi problemami ako SR? Nie je vyvolavanie narodnych symbolov poza revoluciou v o dost vaznejsich otazkach nez jazyk v ktorom si decka nadavaju cez prestavku trochu mimo? Nesnazime sa trochu umensit svoju spoluzodpovednost za svet tym, ze sa citime zodpovedni len za jeho kusok?