hlavne sa priprav na to, ze sa na to neda pripravit!
cokolvek akokolvek nacitas/vypocujes..nakoniec to bude taky sok, ako zobrat prveho tripa..
nova skusenost, obrat v realite zivota..

ako pisu paradne ostatni tu..mat vela jedla, pomahat, snazit sa nezufat, pripadne zufalstvo tolerovat..

z mojej skusenosti..nerobit hrdinu a donutit babicky/tety/rodinu/kamosov o malu pomoc (aspon upratat a priniest jedlo), inak bude chuda ziena po par mesiacoch zombik

kupovat vela acidka, aspon liter denne, nech nebolia klby
v porodnici sa sestriciek na drzovku co najviac pytat, hlavne ohladne dojcenia ale aj ako pomoct boleniam bruska (poloha klubicka atd)

dva momenty, na ktore si pamatam a nechcela som vytahovat na verejnost, ale myslim, ze pomozu:

Muz: prisiel do porodnice nas pozriet den po narodeni, kocovina jak po maturite, ale slzy nadsenia a pychy :)
kazdopadne, v momente ked som sla na zachod a maly sa zacal vo voziku prebudzat, tak total panika Co robit?? Zavolat sestricku?? a tak
jednoducho prudky naval reality..Teraz je to na tebe a musis sa postarat ;)

No a ja: Mala som ale ze hodne tazky porod..sestricky sa na mna chodili kukat a lutovali, ze fuuh hodne spatne som to schytala (ked citujem Joza: `No je to jak kobyla keby ta medzi nohy kopla` :) No ale precitnutie bolo..ked som sama totalne nevladala unavena po tom vsetkom a teraz MUSIS, lebo je tu krpec co place...a bol moment nejaku druhu noc ked som ledva vstala z tej hnusnej vysokej postele, dobelhala sa k voziku, zobrala maleho na kojenie, zrazu sa vzpriecil a mne nestacilo uz fyzicky telo, takze mi vypadol z ruk..chvalabohu na postel ale vydesena som bola jak blazon..
prosila som sestricky o pomoc a nic...musite to zvladnout sama (a to neratam strach o babo, ked po porode stravis hodiny na zachode, kde to proste nejde!)

tym som chcela povedat, ze akykolvek zahul to je pre muza...pre zeny je to vzdy o dost horsie..tak bud pri nej co sa da ;)

drzim palce ;)