zem -e žen. r.

1. iba j. č. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka ), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
byť na z-i i pren. byť reálny;
kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap., a pod. ): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
k z-i! povel

4. pôda (význ. 1 ); zemina: (ne)úrodná z.;
zorať z.;
zasypať jamu z-ou;
jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
náb. Svätá z. Palestína

● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
akoby bol zo z-e → vyrástol;
rodná z. vlasť;
raj na z-i blahobyt;
medzi → nebom a z-ou;
kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
→ zrovnať mesto so z-ou;
→ vyhrabať niečo aj spod z-e;
expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy