Som oznackovany, zaradeny, homologizovany, certifikovany, spriemerovany, vypocitatelny, predvidatelny, naprogramovany biorobot.
Kto ze ma to dostal?
Je niekto okrem mna sameho na koho by som mohol zvalit svoju situaciu, svoje rozpolozenie, pocit ze mi nieco dolezite, velmi dolezite uniklo? Ano su to oni: pochybnosti, strach a obavy.
Strach z neistoty, ktoru prinasa so sebu sloboda, lahkost s akou som prijal rutinu a vklzol do nej. Mal by som a nemal by som patri sa a nepatri sa mozem a nemozem. Pravidiel akby stale pribudalo, mury okolo mna su coraz vysie. Preco mi to dnes vobec nepride cudne? Idem vo vychodenych kolajach, a hoci este stale vidim krajinu okolo seba, mam pocit akoby som sa rutil do unela, v ktorom uz nic z okolia neuvidim a mozem ist len dalej. Dalej ale kam? kam to vlastne idem?
Nezabludil som cestou, nezviedli ma svetla bludiciek: uspech, pocit dolezitosti, konvencie, pravidla, tuzba po istote... Kde ostalo kontrolovane blaznovstvo? kde ostala hra a uvedomovane si, ze je to cele len hra. Kedysi to bolo take jasne, preco to dnes nedokazem vidiet?
Trapim sa nad vecami z ktorych som sa nedavno len smial.
Je toto ta dospelost? Strata iluzii, snov a slobody, nahradena stereotypom, unavou a rezignaciou?

Mozno je to cele len jarna depka, snazim sa nahovorit si, ale niekde vo mne, hlboko vo mne akysi hlas krici, bije na poplach. A ja sa tvarim ze ho nepocujem, snazim sa zapchavat si usi pred jeho krikom, chlacholim ho a upokojujem znova a znova...

Citam si basne, ktore mzno neboli urcene mojim ociam, no napriek tomu sa od nich nemozem odtrhnut. Je v nich totiz dusa - bohata, otvorena a slobodna ludska dusa, kedysi mi velmi blizka, ale zrazu akasi vzdialena. Akoby som sa na nu pozeral z druheho brehu rieky a ta rieka sa stale zvecsuje. Stale vsak este dokazu tieto slova v mne vyvolat odozvu, stale vo mne nekde drieme vedomie, spomienka na pocit hladania, nachadzania, naplnenia.

Ale kazdy pohar raz pretecie, kazda casa sa raz naplni. Co bude potom, neviem. Asi ten prival vela veci odnesie prec. Vela zleho ale aj dobreho. No ked sa raz ten pohar prevrhne, prival zmetie so sebou vsetko.