http://aktualne.atlas.sk/romov-na-nevysporiadane-pozemky-vytlacila-majorita/slovensko/spolocnost/

Rómov na nevysporiadané pozemky vytlačila majorita
22.5.2012 11:30 Stanislava Harkotová

BRATISLAVA - Krásna Hôrka, pod ktorou dostali extrémisti do daru pozemky pod rómskou osadou, otvorila na Slovensku Pandorinu skrinku. Rómovia z osady tvrdia, že sa pozemky snažia vysporiadať už niekoľko rokov. Pôvodný majiteľ Štefan Szanisló ich však v poslednej chvíli krátko po požiari hradu vložil do rúk Mariána Kotlebu. Na pozemku o rozlohe 800 metrov štvorcových je dnes v ohrození 50 domov. Rómovia z osady neskrývajú obavy.


To, prečo sú v súčasnosti mnohé rómske osady tam, kde sú, tuší len málokto. Ich korene siahajú do čias stredoveku, kedy služby kočovných Rómov široko využívali feudáli, cirkevná šľachta, mestá a čiastočne aj poddanské obyvateľstvo.

Pre služby ako kováčstvo, výroba alebo oprava zbraní, ktoré rinčali počas tureckej okupácie Uhorska či v protihabsburgských povstaniach a ich priama účasť v armádach povstalcov, získavali Rómovia rôzne ochranné listiny s povolením na vykonávanie svojich remesiel a usadzovanie sa.

Jednou z prvých na našom území je ochranný glejt cisára Žigmunda Luxemburského z 18. apríla 1423 zo Spišského hradu.
Postrky

Ako vysvetľuje jedna z popredných odborníčok na históriu Rómov Anna Jurová, pôvodné rómske osady vznikali na pôde feudálov, miest a obcí, väčšinou na nevyužívaných miestach.

"Pôda im právne nepatrila a tak z pozemkov mohli byť vyháňaní, svojvoľne premiestňovaní. Takéto pokusy sa zaznamenávali už koncom 19. storočia, keď po zrušení poddanstva dochádzalo k novej komasácii pôdy feudálov a zemianstva a zložitému vyväzovaniu z poddanských vzťahov. Napriek tomu, celouhorský súpis Cigánov z roku 1893 dokumentoval jednoznačne prevahu usadlého rómskeho obyvateľstva na našom území v mnohých mestách a obciach na vidieku."

Množstvo nových osád následne vznikalo počas prvej Československej republiky pod silnejúcim tlakom štátnych orgánov na ich trvalé usadenie. Prijímali sa však viaceré protirómske nariadenia. V polovici 20. rokov 20. storočia sa zaviedli viaceré policajné evidencie Rómov, ktoré zisťovali ich domovskú príslušnosť do obcí a umožňovali zbaviť sa ich postrkom (násilné vyvezenie, pozn. red).

"Typickým príkladom premiestnenia osady v 20. rokoch sa stala osada Letanovce na Spiši, keď v katastrálnych sporoch so susednou obcou Spišské Tomášovce boli jej obyvatelia vytlačení do terajšej lokality," hovorí Jurová.
Z pôvodných pozemkov ich vyhnala vojna

Celý proces premiestňovania Rómov - aj z ich vlastných pozemkov - však odštartovala Druhá svetová vojna. V roku 1941 vtedajšia vláda prijala vyhlášku O úprave niektorých pomerov Cigánov, ktorá hovorila o tom, že sa proti Rómom môže použiť akýkoľvek donucovací prostriedok, ktorý by ich dostal z obce na miesta obcou určené a od obce vzdialené.

"Pri likvidácii pôvodných osád často asistovali aj oddiely Hlinkovej gardy," upozornila historička. Dokonca platilo pravidlo, že rómske obydlie nesmie byť na očiach z cesty alebo železnice.

Ako doplnila Miroslava Hapalová z Člověka v tísni Slovensko, dnes chýbajú adekvátne dáta, aby sme vedeli posúdiť, koľko osád stojí v súčasnosti na cudzích pozemkoch z dôvodu núteného presídlenia Rómov počas vojny do oblastí mimo obcí a hlavných ciest a koľko ich vzniklo neskôr. "Napríklad v dôsledku snahy o zníženie životných nákladov presťahovaním z miest na vidiek u ľudí, ktorí po 89-tom prišli o zamestnanie," hovorí.

Socializmus osady zakonzervoval

Posun v otázke bývania ale nenastal ani po vojne. "Ešte v máji 1945 bola zmienená vyhláška z roku 1941 zopakovaná expozitúrou Ministerstva vnútra a vo veľkom rozsahu realizovaná predovšetkým na východnom Slovensku. Jej dopady doteraz nepoznáme. Opäť treba zdôrazniť, že nové osady vznikli v lokalitách určených miestnymi orgánmi štátnej správy," podotkla Jurová.

Neskôr bývalý režim síce vydal zákaz ďalšej výstavby v osadách a vydal pokyn na návrat Rómov na pôvodné sídla, narazil ale na odpor obcí. "Ani jedna z osád, a to v žiadnom archívnom prameni z obdobia socializmu a realizovaných programoch ich likvidácie, nebola pokladaná a označená ako nelegálna," upozornila historička.

Množstvo demografických príspevkov, osobitných evidencií či paracenzuálnych spracovaní o Rómoch z rokov 1970, 1980 i odhadov Štatistického úradu z nasledujúcich cenzov podľa nej dokumentuje, že osady, chatrče a ďalšie príbytky - napríklad vyradené železničné vagóny - sa evidovali ako riadne sídla a miesta pobytu Rómov. Počas bývalého režimu sa pôda evidovala podľa užívateľov, väčšinou štátnych, a nie podľa pôvodných či neznámych vlastníkov.

Kvôli problémom počas programu likvidácie osád, nemožnosti získať pozemok v obci, sa osady zahusťovali a preľudňovali. Chatrče sa ďalej stavali a bežne získavali popisné čísla. "Podľa poznatkov z terénu sa evidenčné čísla domom, chatrčiam v osadách prideľovali ešte v 90. rokoch," podotkla Jurová.

Vysporiadať si pozemky je zložité

Marián Trišč, vedúci komunitného centra v Ostrovanoch vysvetľuje, cesta ľudí z osady k pozemkom je zložitá. Rómovia sa do vysporiadavania púšťajú napríklad vtedy, ak sa chcú zapojiť do sporiaceho alebo mikropôžičkového programu.

Trišč ilustruje prax, kedy sa obec najskôr pokúšala vysporiadať tzv. farské pozemky, no s cirkvou sa majitelia nedohodli. Dohoda nakoniec prišla medzi obcou a nerómskym obyvateľstvom a pozemky sa odkúpili výmenou za iné.

"Cez sporenie si Rómovia odkupujú od obce pozemky, ktoré sa teda vysporiadali, dostanú list vlastníctva, na jeho základe si nechajú urobiť plány rodinného domu, ktorý už stojí a dodatočne sa vedie stavebné konanie. Musí prebehnúť celý proces. Je to dosť zdĺhavé." Takto obec podľa neho doposiaľ vysporiadala okolo 20 pozemkov.

O probléme sa vie

O probléme nelegálnych stavieb a možnostiach ich vysporiadania sa debatuje už niekoľko rokov, pripomína Hapalová. Nastoľovanie tejto otázky sa do rúk vládnych úradov dostalo už v roku 2000. "O probléme ilegálne postavených chatrčí vieme, a tiež vieme, že možnosti ich obyvateľov si pozemky legalizovať sú minimálne, pokiaľ im štát s obcou nepomôžu pri hľadaní alternatív," hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Aj samotný prípad pozemkov spod Krásnej Hôrky má splnomocnenec pre Rómov na stole od roku 2008. Iveta Duchoňová za jeho úrad podotkla, že obci navrhovali, aby pozemky odkúpila a následne predala obyvateľom rómskej komunity. "Rómovia viackrát deklarovali ochotu odkúpiť pozemky pod nelegálnymi stavbami," upozornila.

Jej tvrdenie pritom korešponduje aj s postojom samotného vajdu osady Ľudovíta Gunára. Rómovia totiž tvrdia, že pozemky sa snažia získať už niekoľko rokov. "Ponúkali sme im odpredaj pozemkov, na ktorých majú postavené svoje domy za 0,70 eur za meter štvorcový, ale na túto ponuku Rómovia neragovali," povedal po prepuknutí kauzy za obec Krásnohorské Podhradie Štefan Kun. "Veď my sme si príbytky budovali vlastnými rukami a tiež majú svoju hodnotu. Teraz tu majú prísť buldozéry a zrovnať osadu so zemou?" pýtali sa domáci.
Priestor pre extrémizmus

Novinárka časopisu Romano nevo lil Daniela Obšasníková, ktorá sa téme Rómov venuje dve desaťročia, upozorňuje, to, že extrémisti dostali pozemky darom, vzbudzuje pocit, že Nerómovia posunú niekomu pozemky, len aby to za nich vyriešil.

"Nerómovia zvyknú hovoriť, nech odídu. Lenže, kde tí ľudia majú odísť? Ani Nerómovia neodídu. Navyše, zbúrali už nejakú nelegálnu stavbu bohatého človeka? Zákon by mal platiť pre všetkých."

Podľa nej sú skrátka Rómovia a Nerómovia "odsúdení" na spolunažívanie. "Nedá sa nespolunažívať. Ocitli sme sa v jednom štáte, jednej dedine, jednej škole." Obšastníková v tejto súvislosti upozornila na možné ohniská napätí. Krásnohorské Podhradie je jedno z nich. "Ak niekto rieši svoje základné existenciálne otázky, stačí malá iskra," podotkla.

Dom im nepredajú

Mimovládky dlhodobo upozorňujú, že možnosti kúpiť si dom alebo pozemok sú pre Rómov obmedzené nielen financiami, no v poslednom období aj nepísaným pravidlom medzi Nerómami. "Často odmietajú predať dom či pozemok Rómom v dedine," podotkla Lajčáková. Majorita sa totiž zvykne obávať, že predať dom jednej rodine automaticky znamená, že sa do obce nasťahuje ďalších desať.

Etnologička zároveň upozornila, že Krásna Hôrka má v sebe širší kontext. Ten podľa nej signalizuje nielen zanedbávanie problémov chudobných, ale aj riziko zneužívania práva a demokracie na presadzovanie radikálnych riešení. "História ako aj ostatný vývoj v susednom Maďarsku nás pred takýmto trendom, ktorý sa netýka len Rómov, všetkých varuje. Slovenská ústava pritom pripúšťa za istých okolností obmedzenia základných práv v záujme ochrany demokracie."

Úrad splnomonenca v súvislosti s Krásnou Hôrkou navrhol vytvoriť systém policajno-bezpečnostných preventívnych opatrení.