len ma zaujíma, či s tým nemá niekto tiež skúsenosť, prípadne ako tomu čelíte...

sa mi zdá, že najbúrlivejšie výbuchy obdobia vzdoru máme s Kubom úspešne za sebou. čo ale nastúpilo teraz by som nazval asi ako "obdobie umrnčanosti" a niekedy ma to vytáča asi ešte viac ako ten hnev.

Kvoli každej blbosti sa Kubo hneď rozvzlyká, narieka, mrnčí, fňuká a keď sa to nechá zájsť moc ďaleko, reve už tak, že nemože poriadne ani dýchať.

príklad:
spíme s mamkou na takej rozkladacej posteli z ikei a máme s kubom taký rituál, že mi pomáha každý večer to rozkladať. včera mu ale všetko strašne dlho trvalo, tak som to spravil sám, kým sa umýval. keď to zistil, hneď spustil rev: "ueeeeee, ja som chcel s tebou spraviť postel". alebo som mu doniesol papuče do kúpelne a on hneď: "ueeeee, ja som si chcel sám doniesť papuče".
a keď má blbú chvíľku tak takto reve fakt kvoli všetkému, včero to nakoniec skončilo fakt tak že sa dusil vlastným plačom a vo finále už podľa mna ani nevedel prečo vlastne plače.

všimol som si, že keď si cez deň nepospí (ani včera v školke nespal), tak býva náladovejší, keď mu už dochádza energia. ale niekedy ho to chytí aj "len tak".