A preco mas taky blby pocit z ohradky, ak sa mozem spytat?


Zaujalo ma v knihe od J. Překopovej, tak posielam:

Skúšanie vlastnej sily a zvedavosť malého dieťaťa voči okolitému svetu predstavujú voľné experimetovanie, na ktoré dieťa potrebuje chránený priestor.
Iba v chránenom priestore sa môže dieťa sústrediť na svoje experimenty. A takýmto osvedčeným prostriedkom je detská ohrádka.
Nemajte preto Milí rodičia žiadny strach z malého priestoru pre dieťa. Z vášho pohľadu malý priestor môže predstavovať nepríjemné obmedzenie. Vaše dieťa má však iný spôsob videnia, inú predstavu, má ešte videnie mláďatka drepiaceho v hniezde. Základnou potrebou malého dieťaťa je bezpečie, a nikdy nie sloboda. Chce slobodu, až keď si vychutná bezpečie. Miluje malé priestory, diery, úkryty, malé domčeky, priam po nich túži. Už ste to sami mohli odpozorovať. Dôverujte teda svojmu vlastnému postrehu!
"Ohrádka pre dieťa" je pre nás symbolom prietorovo i časovo ohraničeného miesta, ktorý sa dal rôznym spôsobom usporiadať a bol pod dohľadom osôb, ktoré sa o dieťa starali.
Podľa stupňa pohyblivosti predstavuje ohrádku pre malé dieťa veľký kôš na prádlo, alebo detská postieľka, niečím (drevenými mriežkami) ohraničený a dôverne známy priestor, v ktorom sa zdržuje len po určitý čas. Stará ohrádka mala optimálne rozmery 1,20 x 1,20 m alebo 1,50 x 1,50 m a bol to priestor, v ktorom si dieťa pred očami matky mohlo robiť, čo chcelo. Do ohrádky dostalo len niekoľko svojich obľúbených predmetov. V ohrádke neplatili žiadne zákazy. Dieťa sa mohlo slobodne a sústredene venovať svojim záľubám. Chránené v ohraničenom a stráženomm priestore malo dieťa príležitosť cvičiť si sústredenie a vytrvalosť. Bolo obmedzené aj vo svojich pohybových impulzoch.

Dieťa sa však nesmelo v ohrádke cítiť odsunuté alebo opustené. Musí mať istotu, že sa matka, otec, babička zdržujú v jeho blízkosti a že a základe opakovanej skúsenosti príjdu na jeho prvé zavolanie. Svojím príchodom dávajú dieťaťu navedomie: "Áno, som tu! Počujem ťa, ale nemôžem ti hneď splniť všetky tvoje želania!" Matka sa tiež môže ozvať z vedľajšej miestnosti: "Som tu", a potom po chvíli sa objaviť. Pre malé dieťa je dokonca dôležité, aby sa naučilo krátku dobu čakať a pochopilo, že nie všetky jeho želania sa môžu okamžite splniť.



Z knihy: Neklidné dítě, Jiřina Překopová, Christel Schweitzerová (Portál, 1994), s. 125

Este dodam, ze samozrejme su deti, ktore "nebudu v ohradke ani za svet", ja len ponukam pohlad a nazor
na problematiku "sloboda" vs. "bezpecnost", lebo o tu ide v prvom rade, ako pise Jirinka.