V poslednej dobe som si vsimol, ze ludia ovela lahsie vyjadruju smutok ako radost. Cim to je? Je to tym ze smutok je emocionalne silnejsi zazitok ako radost, alebo stastie neradi davame najavo? Neviem fakt.

Ludia ovela radsej nadavaju na niekoho, na nieco ze je zle a ze by to malo byt inak, ale uz takmer nepocujem ze nieco je dobre a ze ten clovek to spravil fakt dobre. Proste uz ziadna pochvala. Nerozumiem tomu. To fakt na tomto svete je laska a stastie v podzemi zasita a nedava sa najavo, alebo ludia fakt si vytvorili svoj temny vek pocitov, ktore su lahsie prezentovane za ucelom silnej osobnosti? Nech mi nikto nehovori ze stastie je idilka ci paredstava idealistov. Som z toho smutny, ale nic s tim nedokazem teraz spravit.

S uplakanymi ocami sa usmievam na svet aky je krasny!!!