Ako vravel Wilde: nikdy nečítam knihu, na ktorú potom píšem recenziu; človek je potom zaujatý. Bolo by odvážne písať o meste, ktoré ste nenavštívili. Raz sa o to pokúsim. Tento report nie je taký radikálny. Zahŕňa viaceré lokality, ktoré sme navštívili dávnejšie: Bánovce nad Bebravou, Jankov vŕšok, Koš, Nováky, Zemianske Kostoľany. Som zvedavý, ako sa pamäť pohrala s faktami.

Ak vchádzate do mesta cez kruháč, je tu obsiahnutých niekoľko prísľubov. Mesto môže mať hustejšiu premávku, ktorú treba regulovať, vedľajšie cesty môžu ústiť do viacerých štvrtí, ktoré sú dostatočne oddelené a vyvstáva otázka ako do seba zapadajú, alebo má mesto len kruháč, aby ukázalo svetu, že má primátora, ktorý ide s dobou, ako napr. v Piešťanoch- hneď štyri za sebou.

Pri príchode do Bánoviec nad Bebravou vás zasiahne dominanta visiaceho komína, kam na kruháči neodbočujeme. Hľadáme stopu po centre, odkiaľ chceme zahájiť rýchlu prehliadku. Mestom- napriek prstu na mape- rýchlo prejdeme po hradskej k prečiarknutej tabuli za pár minút , čo dáva tušenie buď vidieckeho rázu, alebo umne vymysleného obchvatu obývanej oblasti, na ktorý by mohla žiarliť nejedna Bratislava. Po otočení v správnej šikane penetrujeme mesto, v miernom svahu začína zástavba naberať mestský ráz. O meste ako takom sa na prvý a zbežný pohľad asi nedá veľa povedať, až na prekvapenie v podobe hypa Tesca umiestneného v centre. Parkujeme na neplatenom parkovisku kúsok od pešej zóny oproti pomerne veľkej nemocnici v socštýle(najväčšia stavba v meste?).

klik na zväčšenie

Centrum vyzerá byť nedávno(pár rokov) po rekonštrukcii( mladé stromy, novšia dlažba).

Otvorenejšia plocha pešej zóny s kostolom, kde vraj pôsobil Tiso je obostavaná pár historickými budovami, cez ktoré presakuje obraz panelákov sídliska.



Je nedeľa a kolorit námestia utvárajú bezdomovci na lavičkách a striedmejší život v meste prúdi najmä vďaka plechovej krabici, ktorá tvorí jednu stranu námestia. Tesco.



Mám podozrenie, že obyvatelia(podobne ako v PB) príliš neprotestovali proti jeho umiestneniu. Na googli je ešte vidieť, že sa na mieste možno nachádzala archeologická plocha(alebo ide len o vykopané základy.)) Paradoxne v ňom končíme aj my, keď sa nám vybijú batérie do foťáku. Thank GOD for Tesco. Prechádzame na druhú stranu námestia, ktoré pokračuje ešte v klesajúcej historickej uličke s názvom Záfortňa s priehľadom na industriu. Na nej je vidieť necitlivosť majiteľov pri rekonštrukcii historických budov(renesančná villa).





Klesáme k autobusovej stanici a stúpame späť do centra okolo gymnázia, a zrejme synagógy, v ktorej teraz sídlia evanjelici. Na druhej strane je pôsobisko Janka Jesenského.






Nechcený zmysel pre humor ukazuje stĺp s dvoma stromami pri kruháči.


Vychádzame z úplného centra a sme pri potoku, popri ktorom by mohla viesť ponteciálna promenáda, ktorá by určite spríjemnila pobyt v meste. Bytovky pri centre nie sú príliš vysoké a dobre doplnené s rodinnou zástavbou, čo evokuje relatívne pokojný dojem. Prechádzame cez trochu zarastený park, v ktorom „parkúruje“ miestna mládež. Sídlisko nevyzerá príliš lákavo.


Trochu sa cez neho motáme autom, až kým nevyjdeme na vŕšok k cintorínu, odkiaľ je výhľad na ďalšiu industriu.



Opúšťame Bánovce so zmiešanými pocitmi(ja osobne s ľahkou prázdnotou) popri industrii smerom na Uhrovec(rodisko veľavážených Štúrovcov a Dubčekovcov), odkiaľ vychádzame na Jankov Vŕšok. Pretekárska cesta nás vedie do skanzenu pomníka SNP, ktorý má v blízkosti aj zotavovne. Na mieste je pokoj, je izolované, má výhľad do prírody.


Po ceste dole smerom ku amfiteátru a zotavovniam si je možno prečítať povzbudzujúcu a gradujúcu sorelácku báseň. Genius loci a ideálne miesto na konferencie katedier humanitných odborov a kyberia session included.



Schádzame dole smerom na Nováky, úzka cesta, hubári, vyúsťuje na peknej lúke, po ceste sa stala smrteľná nehoda, musíme ísť zdĺžkou cez Partizánske, v ktorom sme už boli, ale otom-potom.

Zemianske Kostoľany, ľaľa, na hradskej priehľad smerom na najvyššiu stavbu na Slovensku. 300 m falus uhoľnej elektrárne(vraj socialistické ekologické opatrenie). Pýcha regiónu. V hre je otázka ako sa dokázala historická obec vysporiadať s touto záťažou, ale listujeme na koniec časopisu a ideme do Koša. Nie darmo sa vraví: „kokotina ako voda v koši“.
Koš je dedina hneď za Novákmi. Tesne pred ňou predávajú lokálne, vraj vynikajúce rajčiny, ktoré pestujú v geotermálne vyhrievanom skleníku, ktorý je vidieť z cesty. Hneď pri nej je aj miesto predaja, no je nedeľa, a tak sa parahody nekonajú. Postupujeme smerom ku KOŠU. Pre zberateľov dopravných značiek je Koš vhodná lokalita.

Takúto značku so zákazom vjazdu okrem pre vozidlá so súhlasom obce vyčleňuje obec z kolonizovaného sveta. Všetky autá odbáčajú smerom na Bojnice, len my zastavujeme a vnárame sa do ZÓNY poddolovaného územia. V Koši sa stalo zrejme niečo nasledujúce: v dôsledku ťažby uhlia sa územie prepadlo a časť dediny zatopila VODA, ktorá vytvorila naprieč jazero.

Suché ostali cintoríny.

A zvyšok dediny bola premiestnená mimo ZÓNU. Opustené záhrady plné ovocných stromov sú oázou pre tuláka.

Vraciame sa do Novákov. Mesto, ktoré vzniklo za Tisa vďaka baniam a rozvíjalo kvôli elektrárni. Prechádzame popri kostole s parčíkom priamo do centra.
Centrum vyzerá byť nedávno zrekonštruované, pričom prekvapujúco v rovnakom projekte trónia na námestí fast-food a verejné toalety. Thank GOD for fast-food.



Popri jedení hľadáme genia loci. Kdeže sa ukrýva? Centrum je napojené hneď na hradskú, ktorá ho citeľne zmenšuje. Obézna rodinka prichádza na nedeľný kebap na aute a cez cestu sa robí kolóna čakajúcich pri zmrzlinárni. Vydávame sa smerom od hlavnej cesty, kde v leme kráčame popri stredných školách a bytovkách smerom ku futbalovému štadiónu s „pekným výhľadom“


Dávam si zmrzlinu, ktorá nie je taká dobrá, aká je milá obsluha snažiaca sa ma vytrhnúť z trudnomyseľnosti.

Nováky, čo nám ešte ponúkate?
Úrad práce v kúrii.

Lidl s kostolom

Bytovky so štýlovou ústredňou.)


Bytovky tiahnuce sa od začiatku mesta začínajúce za areálom elektrárne a chemických závodov.

Prozaické názvy ulíc.
A jeden zvláštny dom s nápisom Kaviareň.)


Ak si ešte pamätáte kolíziu v Maďarsku, keď sa roztrhlo odkalisko a zaplavilo dedinu, nuž podobná hrozba visí aj nad Zemianskymi Kostľanmi a Novákmi. Kúsok od nich sú na kopci so zákazom vstupu umiestnené masívne odkaliská. Chceli sme sa ta ísť pozrieť, no nevydalo. Stretli sme len chalošov, ktorí si išli do lesa vedľa plota zafajčiť. Ktovie, prečo tam. Takéto trubky vedú do odkaliska z elektrárne.


No a zžitie prírody a industrie možno vidieť na tomto-možno pre SR- všednom obrázku.



Elektráreň v ZK má dosť veľké vlastné nástupište.

Do areálu sa nedostanete len tak.


Zastavujeme v obci ZK. Pozeráme predražené eurofondami 90% zaplatené rekonštruované centrum(deti sa majú kde hrať) a viacero kaštieľov, z ktorých je zrekonštruovaný iba ten renesančný
a jeden je buď zmätočne označený alebo neexistujúci.

Odchádzame domov a vo mne ostáva akýsi tupý pocit, neviem či je to odtlačok miest, alebo pokročilá trudná chvíľa, zlý setting. Chýba mi kľúč, vzorec a nič nedostávam. Som trochu sklamaný. Preto nie je report písaný v nadšení a s odstupom dlhšieho času.