podla mna to zacalo okolo 3 rokov.
a co sa tyka metody, neviem poradit, my sme to okrem ineho skusali vysvetlovat, ze bubakov sa netreba bat...
Stacilo zmenit hlas a zamracit sa a v sekunde som sa zmenil na bubaka, dievcata pistali. Potom sme si povedali, ze bubaci nie su, ze to som len ja a ak nejakeho bubaka stretnu, nech sa mu vysmeju a povedia, ze je smiesny. Ked potom bubak (ja) odisiel urazeny, ze sa ho nikto neboji, tak sa na tom strasne zabavali.
Ale nase deti nemali nejaku panicku pretrvavajucu hrozu, skor len taky ten klasicky detsky strach z neznameho, z tmy, vaznejsie problemy treba rozhodne riesit inak, citlivejsie