strasne mi chyba stastie. poznas to? je to strasne svinstvo lebo nevies co ti pomoze. nevies ako dalej...
vcera bol krasny den ale skoncil sa strasne rychlo a ja mam pocit ze sa uz nikdy nevrati. nenavidim myslienky ktore mi prichadzaju v tieto osudne dni. preco sa clovek narodi a potom ani poriadne nezije. cely zivot sa ruti do zahuby a ja neviem co s nim. neviem ako to bude dalej.
napriek vsetkemu mam v sebe stale tu malu iskierku ze ho milujem. ano milujem zivot. chcem zit naplno a kricat do celeho sveta ze som neskonale stastna ze mam vsetko po com som tuzila a nikdy si to uz nedam vziat. ze nikto a nic mi tento pocit nevezme.
nenavidim ludi. su taki zli a bezohladni. je tu pre mna niekto kto ma ma naozaj rad? myslim ze ano. viem to. ale je to velmi malo. chcem s nimi zit a zit a zit a nie takto umierat.
kde su priatelia ked ich tak velmi potrebujem? stratili sa? kde ? kto mi ich vzal?
bojim sa zaspat lebo neviem co bude rano: toto som dne uz niekde pocula. asi si to v podvedomi nosim cely zivot. a ten je jeden velky kontrast ktory sa uz nikdy nestrati a bude stale vacsi a vacsi.........................................