Takmer presne po troch rokoch, tretikrat Morrissey nazivo a zrovna v Rime, meste do ktoreho sa pred par rokmi zamiloval pocas nahravania Ringleader of the Tormentors... Toto bola udalost, ktoru diehard fanusik ako ja nemoze premeskat. Po tom ako som sa mesiac neuspesne snazila cez net kupit listky, mobilizovala znamych v Rime, urobila vsetko pre to aby som nejak ziskala 2 listky som napokon priamo v Rime zistila ze koncert je SOLD OUT. Idem vas unavit mojim srdcervucim pribehom, tak citajte dalej.

Po vycerpani vsetkych moznosti mi vsak nieco hovorilo, ze sa to musi aj tak podarit, tak sme sa par hodin pred koncertom vybrali s mojim Martinom k Auditoriu (krasny amfiteater navrhnuty architektom Renzom Pianom, dokonaly priestor pre koncert) pozerajuc ci niekto nahodou nedrzi v ruke listky na predaj. Morrisseyho Ultras a Doppelgangerov plno no po vekslakoch ani stopy... Rychlo ideme za sipkou Ticket Office, ked dojdeme na miesto, pred kasou stoji asi 20 ludi a zistujeme sa ze ide o podobnych zufalcov ktori sa snazia kupit listok na vypredany koncert. Od miestneho organizatora sa dozvedame, ze zopar listkov zostalo rezervovanych a ked sa do isteho casu nevyberu, prepadnu v nas prospech. Pytam sa kolko tych listkov bude, nech aspon zhodnotim sance ci sa nam oplati stat hodinu a pol v rade, pocet listkov mi vsak nevie povedat... Aby som to trosku skratila - po tom ako som medzi cakanim robila oci na pani co mala na starosti guest listky, ktoru som takmer zlomila aspon na 1 listok, mladu organizatorku co mi povedala ze sa mozme pozriet ako Moz pojde na stage ale na koncert nas nepusti) sa rada zacala hybat, listky postupne uvolnovat a nam sa nakoniec usli 2 miesta najdrahsej kategorie priamo pod stageom a aby toho stastia nebolo malo dostali sme este 30 eur zlavu ze mame do 26 rokov (co tam nemal asi nikto). Stavy totalnej euforie.

Napriek tomu, ze fans nedodrzali plan sedenia a pod podiom sa utvorili asi 3 rady statia, my sme sa aj tak usadili nase luxusne miesta a vychutnavali si krasny letny Rimsky vecer a ja som sa nemohla nabazit uzasneho pocitu, ze sme sa napriek vsetkym neprajnym okolnostiam dostali na koncert a este ako luxusne... Ani neviem ako a zrazu uz na podiu stala Kristeen Young, iba ona a klavir v takom energickom podani ake som nikdy nezazila. Niekomu mozno jej prejav nemusi sediet, mna to vsak velmi vzalo bolo citit ze vsetko co do vystupenia dava ide z jej vnutra (no podobne ako Moz, je prilis sama sebou a tym padom asi nepohodlna pre masy).



Nasledne uz tradicne Mozov videoplaylist (Velvet Undeground, Nico, New York Dolls, Vince Taylor, Francois Hardy...) Ultras davaju najavo ze prichadza posledne video, na pozadi Oscar Wilde s bublinkou "Who is Morrissey?" a Morrissey nas uvita so slovami "Mamma Roma, Mamma Roma, Mamma Roma!"

Potom uz v tomto poradi Shoplifters Of The World Unite / You Have Killed Me / You're The One For Me, Fatty / Black Cloud / I'm Throwing My Arms Around Paris / Still Ill / Ouija Board, Ouija Board / People Are The Same Everywhere / One Day Goodbye Will Be Farewell / Maladjusted / Action Is My Middle Name / I Know It's Over / I Will See You In Far Off Places / Meat Is Murder / Let Me Kiss You / To Give (The Reason I Live) / Scandinavia / Everyday Is Like Sunday / Last Night I Dreamt That Somebody Loved Me // How Soon Is Now?.



Cely koncert bol pre mna velmi silny, ak by som vsak mala urcit ten uplne najsilnejsi moment, ktory vo mne stale doznieva, bolo by to Meat Is Murder... tato pesnicka v mojom zivote znamena strasne vela (aj vdaka nej som presla na vegetarianstvo 'Moz changed my life' y'know) a pri vsetkom navale emocii za cely vecer sa to vo mne zlomilo a po prvych slovach som sa neubranila slzam. Nedokazala som sa pozerat na projekciu ktora ukazovala zabery z bitunkov, stacilo ma vsak pocut Morrisseyho a bolo to silnejsie ako ja. Ak tato skusenost neprijme niekoho k tomu aby prestal zabijat zvierata tak potom asi uz nic...

Po tomto som sa uz nejak nevedela naladit do party nalady, ale na pridavok som sa ako spravny buran postavila na stolicku a How Soon Is Now som si dala zoci voci Morrisseymu a nechcela som aby ten vecer skoncil. Doteraz vo mne doznievaju pocity, pustam si Maladjusted ostosest aj ked tato zrovna nikdy nepatrila medzi oblubene, asi ju iba bolo treba pocut nazivo.

Stale mi nestacilo a nejak tusim ze toto este nebolo naposledy...