...sama neviem ako, preco, ale jedneho krasneho dna ma nieco nakoplo, posadilo do lietadla a vyhodilo v meste s nazvom Palma de Mallorca. Nezname tvare uvitali moju pritomnost celkom bez povsimnutia. Pokial neratam chraplavy giepsiehlas spoza konskeho zaprahu:¨hola señorita¨, splynula som s davom turistov a domacich v celku nebadane. Uz 7 den sa tulam ulicami mesta, ktore mi pripada viac ako zname. Dnesne de javu mi je toho jasnym dokazom. Praha to nie je, Pariz taktiez nie, ale Palma zarucene ano. Krivolake osarpane ulicky, mocom zapachajuce schody, mohutne kostoly a chramy, obrovska katedrala, pri ktorej sa ti vlni vzduch a stracas rovnovahu, ci istotu v perifernom videni. Vetrom ohybane palmy, pokrivene stromy, ¨Placa de¨za ¨Placou de¨, moderne obchodaky dokopz s Gaudiho organikou, a do toho mnozstvo aut a sialencov na las motocikletas. Zelene montañas z jednej a fantasticka modra za doprovodu kriku Livingstonov z druhej strany. A vsade vysmiati ludkovia, ktori zarucene ¨prehabluju¨ 98% svojho zivota - v tych zvysnych 2% uz zo spanku nahovoria.
Dnesny den bol v znameni vody. Nie, ziadna plaz. Skor uprsany Londyn. Zatial co na severe ostrova a na pevnine spanielska ¨komicky¨ snezi, tu, v prijemnosti prijemnych 15·c, pada z neba voda. Prechodila som cely den, pokial neratam tie cca 2 hod. stravene v ¨spolocnosti¨ xada a lawrenca. Dalsie nezname ulice - druha polovica mesta. Kazdy den sa na par hodin stratim a za chvilu som tu ako doma.
Cela premocena sedim s usmevom na tvari a smutkom v ociach na mieste, kde pre mna dnesne tulanie sa zacalo.
Zdravim friends a zvysok ¨kasty¨a dalej si spievam
...and I'll sing all my way the song You'd like to sing too...