*ziadne z linkovanych videi som netocil a nie vsetky su nutne z pohody

Od tohtorocnej pohody som nemal nijake zasadne ocakavania. Bolo jasne, ze tento rok si nepojdem plnit nijaky hudobny sen, ale to ostatne nie je nijak dolezite. Uzit si 3 dni pohody s najblizsimi som potreboval omnoho viac ako sa hnat dakam za Gangpol und mit, Antonym, alebo Glassom. Listok som si kupoval pomerne neskoro a to stale v momente, ked som snad okrem Bat for lashes a Emiliany vobec netusil, co budem chciet vidiet. Doslednu pripravu, ktoru tak velmi oblubujem, musela nahradit jedna noc s yelowcap-ovym playlistom, ktora ale ukazala, ze dobrot sa pomedzi britske gitarovky najde dostatok (vid prispevok nizsie).

Vyklikal a vytlacil som si teda nejaky predbezny program, ktory ako kazdy rok pokryval skoro kazdy krestansky i nekrestansky cas so zopar prekryvami a par pauzami na gastro a oddych, pobalil par veci a mohlo sa vyrazit.

Prvy den, rovnako ako minuly rok, cisty oddych, ziadnu z veci co hrali som v podstate nepotreboval pocut. Zvuk Lou Reed-a ma neberie tak ako Velvet Underground, rovnako Caribou je uz celkom inde ako Manitoba (vlastne rovnako ako i ja). Napriek tomu som si ten stvrtkovy vecer vylozene uzil, tak ako kazdy rok som si atmosferu uzival od momentu ked som v dialke zbadal trcat stage z pola. A Caribou vobec nehrali zle...


Piatok pokracoval vo velmi podobnom tempe, pomale presuny medzi Shtoorom, Krishnou a cisternami s vodou, velmi prijemne rozhovory, uzivanie si atmosfery. Prva zasadna dobrota a zaroven najvaecsia tancovacka pohody bola Susanne Blech.

Po burke velmi upokojujuci koncert od Bat for lashes.

Orbital uplne nicil nesurodostou, Movits! nicili v tom najlepsom zmysle slova pozitivnou energiou. Tiersen celkom prijemny, hlavne v trackoch, kde odlozil jednu-dve z tych balalajok, gitar a inych zlob.



Sobotne doobedie sa tvarilo rovnako pokojne, s Bonusom a AfterPhurikane, bolo to ale len predzvestou hudobnej smrste, ktora sa zacala valit o piatej. Zrazu nebolo nicoho, co by som chcel vynechat, stale nieco hralo a stale som premeskaval nieco, co som nutne chcel vidiet. Najskor Hypnotic Brass Ensemble -- chlapci z ghetta, ktorych mamicky nutili chodit na trumpety, tak sa tvaria, ze cestuju po svete s trubelkovym suborom, ale v skutocnosti, vzdy ked sa nik nepozera, tak rapuju, lozia po konstrukcii stage-ov a kupu sa v publiku.

Spominajuc na zaciatku Gangpol und mit, ktory sa mi uz dlhsie vyhyba, pohoda mi nakoniec ponukla velmi prijemnu nahradu. O cosi osembitovejsie a rozbitejsie (a ovela domackejsie) disco ako Susanne Blech v podani Les Trucs. Nehrali ani 3/4 hodinu, z coho som navyse 5 minut zmeskal, ale i takto kratke to bolo hodne intenzivne.

Potom Stealing Sheep o ktorych som si len pamaetal ze ich chcem vidiet, nepamaetajuc si ale vobec, co konkretne hraju. Hrali ale prijemne veci, podobne ako Anna Calvi (a verim ze i Floex) hrajuci v tom istom case. Po nich povinna Emiliana Torrini a Public enemy na ktorych som stravil az privela casu. Zahrali vyborny koncert, zacinajuc uz zvukovou skuskou 15 minut pred zaciatkom koncertu, trvajucou ale este i 15 minut po jeho zaciatku, kedze im nesiel mixak. Bolo tam tak dobre, ze som nevedel odijst na King Krule, na ktoreho som sa od isteho momentu tesil snad najviac, s tym ze som ocakaval, ze mozno sklame. Nesklamal. Prisiel som prave pocas mojej oblubenej The Noose of Jah City (18.55 na videu) a od vkrocenia do stanu som tusil, ze atmosfera, ktoru vytvara je este ovela silnejsia ako z nahravok. Po mozno troch trackoch bolo po koncerte, ale napriek mnozstvu to bol ohromne silny zazitok.

Potom este presun na Hranu, kde som si uvedomil, ako hrozne su tieto posledne hodiny nabite dobrymi vecami a presun na Portico Quartet, ktore uz chvilu vyzeralo ze nebude hrat, ale nakoniec po presunoch dokonale zavrsilo pohodu doplnenim toho jedineho co mi este chybalo -- kus zvuku, pri ktorom sa daju zavriet oci a nechat sa unasat.

Po tomto zazitku som uz nemal silu ani chut cokolvek dalsie vnimat, zozral som pol kurata (teda asi osminu toho, co by zozral Kuli), poslednu pol hodinu som sa poprechadzal po areali, nastavil som si budik na siedmu na omsu, zrusil som si budik na siedmu na omsu a zaspal.

Zmeskal som Zapasku, Amatorski, Orquesta Tipica Fernandes Fierro, Floexa a mnoho ineho, ale neda sa stihnut vsetko, snad ich postupne uvidim na nejakych inych festivaloch (alebo aj nie).