ono to je tak, pochopila som tvoju otazku samozrejme po svojom - aplikovala som ju na seba, aj sa mi dost hodila..- vzdy som mala pocit, ze som velmi ovplyvnitelna - ze sa nedokazem rozhodnut rychlo a priamo, ze preskumavam moznosti okolo, potvrdzujem si veci od inych ludi atd - vahavost a neistota - a to, ze som si to uvedomovala, to este prehlbovalo a prehlbovalo moju frustraciu z toho, ze nie som 'mienkotvorna' alebo 'samostatna' alebo neviem ako to formulovat.
potrebujes od seba ziskat odstup. a ked ziskas odstup zistis, ze nie je podstatne nieco zaistit a odlozit nabok (nazor, rozhodnutie, zivotnu situaciu), ale je podstatne chapat, ze rozhodnutie/nazor, ktory mas v danej chvili je pravdepodobne ten najlepsi, aky v tej chvili mozes mat - to, ze o desat rokov sa rozhodnes inak alebo nazor budes mat iny, nie je chyba, ani zlyhanie, ani dokaz toho, ze si 'odpad' - je to jednoducho to, ze jedina istota, ktora extistuje, je istota toho, ze veci sa menia.
a pokial sa prijmes a prijmes tento fakt, nebude ta trapit tvoja zdanliva omylnost - a budes chapat a akceptovat ludsky rozmer 'omylnosti' inych.

napriklad ja si celkom dost davam pozor, aby som sa nejak obsirne nevyjadrovala o svojich pocitoch na verejnych forach a teraz som to urobila:) - a co - nespala som celu noc a mam nahaku