príspevok pod týmto som sa pýtal na skúsenosti so 100km pochodmi, vyzerá to tak, že nikto to tu nechodí. keďže som dnes ráno došiel spomínanú teslácku stovku (alebo "2x50 a Dosť"), dovolím si zopár slov k tomu.


veľký frajer na začiatku

na úvod: ak máte Boha pri sebe, nechoďte to! čo je samozrejme presne to, čo som si ja nepovedal a bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy som sa na to vrhol. na druhú stranu je pravda, že málo pred čím som mal v živote taký rešpekt ako pred týmto.

začiatok paráda, nenašiel som prvý kontrolný bod, ale 20km som dal ako nič. druhých dvadsať bolo veľmi ťažkých, keďže sa nohy zapúzdrovali do topánok (skrátka pekielko vo vibramočkách), na 53km našťastie bolo občerstvenie so žranicou. všetci sa usmievali, vediac, že už sú za polovicou. aj ja som sa usmieval, blbec.


to bol zhruba moment, kedy mi došli všetky sily a zvyšok trate som musel ísť iba na dvoch vratkých zdrojoch energie: keksy a sila vôle. treba možno povedať, že ak niekto z vás disponuje takou vecou ako podkožný tuk, určite mu zdroje energie vydržia dlhšie. 60km, skapal som. zvalil som sa na zem a keď som sa postavil, podošvy ma pálili, stehná vystrelovali bodavú bolesť a začal som krívať. do asi 75km som išiel na musli tyčinkách, ktoré dali energiu tak na pol hodinu a potom sa marazmus vrátil. potom som došiel o všetko: žalúdok už neprijímal, odišli mi obe bedrá aj pravé koleno.


môj vzhľadný kýpeť

zastali sme na bielom kríži, kde som vymenil ponožky. na nohách som napočítal 10 pľuzgierov, čo bolo fajn, nakoľko som vo vačku mal dve náplaste na pľuzgiere. s kyslým úsmevom dať nohy naspäť do topánok a nepočítať kroky, iba ísť. inak sa nedalo. posledných 15 kilometrov som išiel už iba silou vôle, kríval som tak, že dolu kopcom som mohol našlapovať iba jednou nohou a keď som potreboval preliezť múrik, musel som si nohu nadvihnúť rukami. konečne záver, zvalenie sa na lavicu, vychlípanie polievky a napriek tomu, že domov som to mal už iba 3,5km, zavolal som si taxík.

100km za 21 hodín 20 minút. lebo kto nemá v hlave má v nohách...



na záver zopár praktických rád:
- ruksak treba čo najmenší, ja s 1,5l vodou som mal asi dva a pol kilový
- magnézium, ibuprofen, čelovku, slnečné okuliare, 1-2 náhradných ponožiek (ževraj treba meniť, lebo sa soľ usádza na spodku, náhradné radšej hrubšie - mäkšie na nohu)
- paličky sú výhodou ak máte problémy s kolenami
- roztiahnuté bežecké tenisky sú lepšie ako vibramy
- dlhé gate (alebo štucne) sú efektívnou zábranou pred kamienkami v topánke
- prestávky max 15min každé 2-4 hodiny, ku koncu častejšie