Nechýbalo veľa a bol by som sa stal sporiadaným občanom s neistotou mesačného príjmu a stabilitou hypotéky pozbytok génmi oklieštenej dĺžky môjho pobytu. Našťastie som vyrastal v dobe, keď život postupne prestali splietať okovy statusu v spoločnosti. Nielen bolo neškodné sa baviť na odčarovaných zásadách morálky pospolitého ľudu a médií, ale aj účinné. Ak chcel niekto stúpať hore, vystihol správnu dobu na leštenie svojho talentu a ega.

Všetko dôležité bolo redukované a prebiehalo na povrchu. Sociálne siete odhalili semienko novodobého poddanstva strednej vrstvy-tmelu roztekanej demokracie- ako nič predtým. Milióny ľudí dobrovoľne zverejňovali osobné tajomstvá na prekvapenie hladných supov globálnych hráčov, ktorí ostali zdesení. Nedokázali v želaniach spotrebiteľa rozpoznať vplyv svojich marketingových oddelení od skutočných prianí. Hĺbka človeka, najtajnejšie priania, transcendencia, princípy konania boli prázdnymi floskulami, ktoré sa znenazdajky vynárali od jedného promile v krvi a boli dostatočne saturované ezoterickým kompendiom výrokov, ktoré si každý mohol kúpiť za jednu hodinu pracovného času a cítiť sa pri tom ako filozof. Ak chcel niekto vybočiť, začal a zväčša končil pri zmene svojho vzhľadu. Ako inak vysvetliť obludnosti typu crocs a okuliare bez skiel. Prachobyčajný, a teda mizerný bol život nositeľov mediánu ako rutina z vaty vedľajších postáv podpriemerných melodrám rotujúcich na obrazovkách, aby sa mohli vďaka šikovným writerom vo fáze pasívneho odpočinku utvrdiť, že inak by sa žiť nemalo. Aj kedysi trápne prejavy libidózneho nevedomia vyplávali na povrch zanechajúc komplexnosť osoby v bezrozmere 2D.




Už počas štúdií som si uvedomoval, že nikdy nebudem patriť medzi uväznených námedzníkov kapitálu. Na školu som kašlal, aj keď som rád listoval v dielach politických filozofov. Štúdium tých časov bolo pre aspoň trochu bystrých bokovka popri inom zamestnaní a formalita do obsahu CV, bez ktorej sa na vás na lepšie platených miestach povznesene usmievali. Voľný čas som trávil medzi ľuďmi -bez ohľadu na spoločenskú udalosť-aj keď som ich zväčša nemohol vystáť. Nemal som skutočných priateľov, aj tak bolo možné často vidieť ako okolo mňa stojí skupinka pasúca sa na briskných poznámkach. Naučil som sa byť príťažlivý. Nehľadal som spriaznenú dušu, iba ak na opakovanú feláciu. Viac som sa neozýval a vedelo sa, že ďalší kontakt je zbytočný. Prekvapujúco mi to pridávalo na popularite u žien aj mužov. Nebol som prorocký, ale vedel som vzbudiť nádej. Dávno som zistil, že najväčšiu radosť máme, keď sa tešíme, a nie v čase spotreby toho šťastia, keď sa rozplynie. Vyprofiloval som sa ako dôležitý a príjemný spoločník, s ktorým chce každý prehodiť pár slov(na viac nebol čas), a ktorý vždy na oplátku zanechá dobrý dojem a výhľad na ďalšie stretnutie. Postupne som manipuloval rozsiahlu skupinu týchto skoro rovesníkov, ktorí mi nebadane hradili výdavky až do takej miery, že som mohol žiť ako provinčný rentiér.

Škola končila. Okolo mňa svietila dopravná značka s výstrahou: USAĎ SA! pomyselná fáza života a podmienka veku nútiaca robiť definitívne rozhodnutia začiatkov kariéry a rodiny, ktorú ostatní okolo mňa s nutkavosťou dodržiavali. Život som žil ako laboratórny projekt. Akoby som sa naň pozeral zvonka, a nezainteresovane robil kroky, aby som nikdy nemusel poctivo pracovať, a byť pritom rádoby významný, bohatý a vplyvný bastard. Navonok bolo všetko. Aj keď klam, v tomto svete sa ľahko konsenzom premieňal na realitu. Podarilo sa mi vymazať starú indentitu a nahradiť ju touto neosobnou, ktorá mala od začiatku dané premisy a jasné závery.

Mladícke pastviny boli takmer spasené a ja som sa musel presunúť ďalej.
Jakub sa zjavil na workshope nových médií, na ktorý som vďaka svojim kontaktom dotiahol najlepších ľudí zo strednej Európy. Bol to jednoduchý startupista, kóder, ktorý na svoje optimalizačné nástroje dokázal namotať venture kapitál s nulovým PR, čo znamenalo, že jeho systém bude nielen funkčný, ale aj žiadaný. Vedel hovoriť iba o rozvoji svojej spoločnosti, Silicon Valley, na iné veci nemal čas. V startupoch sa asi najviditeľnejšie presunuli peniaze do nápadov, ktoré mi často prišli stupídne, zbytočné a niekedy som mal pocit, že ich úspech závisí len od prebytkov na účtoch v čínskych bankách. Ich boom som vnímal ako ďalšiu zbytočnú a bublinovú aktivitu za honbou rýchleho profitu. Jakub už bol papierový milionár, a na mojej ceste dôležitý míľnik. Po krátkom čase som ovládal jeho diár, a prichystal mu pár „výletov“ do života plezíru. Chcel som, aby ďalej tvrdo pracoval, a tak som selektoval ľudí aj látky, optimalizoval výkon do jeho optimalizácií. Pomáhal som mu doplniť tím špecialistov aj manažérkov. Ponúkol mi stoličku PR. Samozrejme som odmietol a stal sa tichým spoločníkom.





Projekt sa vyvíjal dobre. Prvé Vianoce som strávil v Thajsku, kde som v orgazmických návaloch utlmoval svoje ego. Harmónia projektu a „JA“ sa však začala na nový rok rozpadávať. Zavrel som sa vo vile a od rána do večera tvoril. Po mesiaci bola na svete kniha, nové usporiadanie, etika a štruktúra, filozofia a návod, ktoré som mal vo vhodný čas predstaviť svetu a priviesť ho späť ku pravde.