Váš odchod do civilného života bol motivovaný aj škandálmi v cirkvi?

Bola to jedna z príčin. Keď som študoval v Ríme a videl paletu budúceho vyššieho duchovenstva cirkvi z celého sveta, nerozumel som postojom mnohých študentov k pedofilným aféram. Šokovalo ma, ako sa s tým vysporiadali. Považujem sa totiž za normálneho zdravého muža a odmietam, aby niekto takéto veci bral na ľahkú váhu.

Oni to robili?

Áno. Vraveli dokonca, že Američania to celé pokašľali, lebo je jasné, že také veci sa dejú, ale mali to aspoň lepšie skryť. Týmito spolužiakmi som bol vyslovene šokovaný. Jedného z tých, čo sa na škandáloch najviac bavili a zľahčovali ich, som zrazu videl v článku Plus 7 dní, kde sa písalo o amorálnom konaní v seminári v St. Pöltene. Predstavení aj samotní seminaristi si tam fotili vlastné homosexuálne akty, vo veľkom sťahovali pornografiu a padali aj obvinenia zo zneužívania detí. Na jednej fotke som zbadal práve toho spolužiaka, sedelo aj meno. Niekedy mám pocit, že tí, čo sa k takýmto témam stavajú ležérne, majú v skutočnosti akýsi tajný druhý život plný pokrytectva. Smial sa Američanom, ako to zle skrývali, a sám sa chytil do pasce fotkami, na ktorých sa bozkáva so seminaristami.

Podľa tohto však možno len ťažko komplexne odsúdiť celú organizáciu.

Keby to bol jeden či dva prípady, tiež si poviem, že také niečo sa môže stať. Bolo toho však veľa, obvinenia prichádzali z rôznych krajín. Preto so sa prirodzene sám seba pýtal, či práve toto má byť moja „rodina“, ktorá nahradí tú skutočnú.

Nejde však len o zlyhávanie jednotlivcov? Pedofilné škandály má za sebou zlomok duchovných.

Ale veď sme opakovane videli, že cirkev to programovo zahmlieva. Vôbec nemala zámer pomáhať obetiam, všetky prípady sa snažila ututlať. Nápravu sa chystala urobiť vždy až vtedy, keď to cez médiá preniklo na verejnosť, keď sa už nemohla vyhovárať.

Je to systémová chyba?

Určite. A je jedno, či vznikla vedome alebo z nedbanlivosti, dôsledky pre obete sú rovnaké. Stretol som s ľuďmi, ktorí predo mnou plakali, lebo ich zneužili kňazi a nevedeli sa s tým vyrovnať. Niektorých zneužívali priamo v seminári. Tieto veci sa dejú v takej miere, že ich určite nemožno považovať za štatistickú odchýlku. Prečo túto tému v Amerike otvorilo jedno z najserióznejších médií Boston Globe? Lebo obete už nevideli inú možnosť, ako sa domôcť spravodlivosti. Až noviny predsa usvedčili tamojšieho kardinála z klamstva alebo z toho, že vinníkov prekladal z miesta na miesto, až sa to stalo systémovým problémom. Podobné to bolo aj v Írsku a Nemecku. Zrazu sa ukázalo, že nejde o žiadnu anticirkevnú kampaň médií, ale o hlas obetí, ktorý cirkev vytrvale ignorovala.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6409788/miroslav-kocur-menit-cirkev-zvnutra-nemozne.html#ixzz1xNnY4Ep8