je pravda, ze kedysi som musel mat ako male decko pootvorene dvere pri spani a musel som pucut niekoho/nieco , aby som mal pocit, ze niesom sam v izbe - ale to len z dovodu, ze som veril na "podpostelovych bubakov a ine prisery, co kusu do prstov na nohe, ked trci spod paplona" (rad som cital na zachode Dobsinskeho ludove rozpravky a mal som (aj mam) slusnu predstavivost, o strasidla nebola nudza ) no postupom casu ma to zacalo skor rusit (hlas telky z obyvacky, popripade suseda z piateho poschodia na navsteve) ,takze som si dvere sam od seba zacal zatvarat a nerobilo mi to problem , az som zase naopak, pri pootvorenych dverach proste nezaspal ;]