Dnes je proste "úžasný" deň.
Nevyspatá, uchodená, unavená...
Dopoludnia pozorovanie ľudí, slepo zahľadených do svojích zidealizovaných bludov, presviedčajúcich aj ostatných o ich pravdivosti.

Sledovanie tých nechutných umelých pretvárok medzi ľudmi.
Ľudia takí istí samými sebou, že sa až obmedzujú.
Nervózny človek, hučiaci do iných, aby plnili jeho rozkazy, čo nevie poveda? Ďakujem.

Namyslenos?, prílišná hrdos? blízkych v tú chvíľu.

Zmätenos? novej lásky, ktorá nevie, čo robi? pri spomienkach na minulos?, pocit viny.Neschopnosti odola?, preto radšej odmietnu?, aby sám sebe odpustil, svojmu svedomiu.

No podnet k vzniku tých spomienok ho stále trápi, dusí sa v sebe.

Prázdnota v očiach druhého, cesta bez cieľa, potreba druhého v sebe.

Moje zabúdanie na najbližších, nechu? reagova? na nich.

Zabíjanie času.

Chvíľa radosti, no rýchle zobudenie zo sna.

Rozhodol sa ? Je šokovaný.
Nechá to tak.
Iná hierarchia hodnôt, málo významná záležitos?.

Ďalšia chyba môjho dňa.

Som ničená a sama ničím.

Uvedomujem si to , a nič s tým nerobím.

Myšlienky na mnoho ľudí, vyjadrujem tu.

Tvoria pavučinu, na ktorú hľadím opodiaľ, lebo ja sama v jednej som.

Chorá kompenzácia bolesti spôsobenej mnou iným a iným mne ?

Toľko ľudí ma potrebuje, a ja aj napriek tejto vedomosti, nepodám im ruku.

Vyšlo slnko, slnko vo mne, hmla zmizla z mysle.

Čisté fakty, nezafarbené, a rovnako bezcitne prijaté.

Dosiahli svoje ? Nechcem to dovoli?.

Neozve sa.

Život v sebaklamoch.

Prínos energie z hluku daždivých skutočností.

A najhoršie na tom všetkom je, že mi je to všetko jedno.
Ignorujem to, už sa pre to netrápim.
A na čo ?

Nevidia to.Nechcú, zakrývajú si oči.

Život v tme.