Bol som vonku. Svojím spôsobom krásne počasie. Kráčal som a sledoval nezvyčajne pokojné hladiny mlák. Ich zrkadlový odraz narušovali iba kruhy skoro neviditeľných dopadajúcich kvapiek. videl som krásny, zdeformovaný odraz mojej obyčajne neobyčajnej telesnej schránky. Zastavil ma silný naraz vetra. Zastavil som a hľadel ako prúdi ďalej . Stojac, v priestore momentálneho bezvetria, oči odvrátené smerom kam sa pobral, počúval som ako zadunel a zašumel v korunách stromov. Teraz sedím a rozmýšľam. Ten úžasný prírodný výjav sa perfektne hodí k môjmu dnešnému pocitu z okolia ľudí a sychravého prejavu, ktorý prúdi okolo ako vietor s nevtieravými, skôr príjemnými zvukmi. Počúvam Aphex twinove Ambient works a vyžívam sa v nežných a zložitých tónoch hudby, akoby prúdila priamo z mojej duše. Hodila by sa šálka pu erhu a aspoń jeden ukľudňujúci plamienok sviečky . Povy?ahujem z poličiek psychologické testy tvorivosti a trocha poštudujem. Napísal by som asi radšej poviedku o utlmovaní potreby duševnej rovnováhy. Úvahu skrytú pomedzi riadky jednoduchého príbehu. Veď vlastne nič mi nevadí, tak prečo tie zmiešané pocity?