Posielam Vám svoj odkaz pre pána doktora na tému rutinných nástrihov. Pri nástrihu začala striekať krv, podľa pôrodnej asistentky nebola hrádza pod tlakom. Môj muž pôrodníka upozornil, že si nástrih neželám. Pôrod prebiehal normálne, šitie bolo bolestivé a veľmi rýchle, po pôrode mi nekontrolovateľne unikala stolica. Primár oddelenia odmietal spojitosť úniku stolice s pôrodom. Lekárka v jeho prítomnosti ma vyšetrila a povedala, že mi nemôže pomôcť, nech sa po návrate domov obrátim na svojho gynekológa. Gynekológ mi po bolestivom vaginálnom vyšetrení v šestonedelí povedal, že také zranenia sú po pôrode normálne. Stratila som motiváciu sa na lekára s problémom obracať. Oblasť som si ožarovala biolampou. Prevádzala som rehabilitačné cviky na obnovu panvového dna. Tretí mesiac po pôrode mi stále unikala spontánne stolica. Osem mesiacov po pôrode som mala medzi nohami stále veľké bolesti, nebola som schopná pohlavného styku. Začalo sa mi rozpadať manželstvo. Potom som sa obrátila na lekárku vo fakultnej nemocnici z vedľajšieho kraja s prosbou o vyšetrenie. Ponúkla mi niekoľko rád, podporu a prípadne operatívne znovu nástrih a znovu zošiť. Biolampa, rehabilitácie na panvové dno, masáže hrádze.
Psychoterapeutická liečba posttraumatického šoku z pôrodu, nástrih som vnímala ako znásilnenie zo strany pôrodníka. Homeopatia, mediácie, joga. Dvadsať mesiacov po pôrode som prekrížila nohy a zlomila si pravú časť panvy. Pri banálnom pohybe som zapojila svaly, ktoré najskôr, podľa vyjadrenia lekára, boli prišité po nástrihu bohvie k čomu, skrátené a vytvorili ohromný tlak na panvovú lopatu, ktorá sa vpáčila dovnútra panvového dna. Tridsať mesiacov od pôrodu som schopná pohlavného styku, pocitovo vnímam iba v oblasti klitorisu a hlboko v pošve. Všetko ostatné, čo bolo rutinne nastrihnuté a zošité po pôrode, je bez citu. Jazva ku konečníku je veľmi dobre zahojená. Keď sa rozbehnem, spontánne mi uniká moč (čo ale vraj súvisí skôr s tým, že mi pôrodná asistentka pri pôrode „pre istotu“ trikrát skočila na rodiace brucho). Nedarí sa mi znovu otehotnieť. Vážený pán doktor, prestaňte prevádzať nástrihy, je šialené, čo to znamená pre ženy. Pôrodník Michael Odent vo svojich knihách píše o ochrane hrádze, o niekoľkých spôsoboch, ako sa to dá urobiť. Prosím, aby tieto poznatky boli zavádzané do praxe.
Pôrod som mala veľmi dobrý a rýchly, nebyť nástrihu, všetko by bolo priam ideálne. Až na tretí deň si zazmluvnená pôrodníčka všimla, že sa mi rana po nástrihu zapálila... Nariadila infúzne antibiotiká s tým, že ma o dva dni pozrie. Toho som sa však už nedočkala, lebo ma iná lekárka na ďalší deň prepustila, napriek mojim námietkam. Doma som však dostala horúčku, nakoniec sa mi celé to šitie rozpadlo, mala som tam hnusnú obrovskú dieru do živého mäsa. Kvôli oslabenej hrádzi som mala neskutočné tlaky na konečník ešte ďalší týždeň po rozpadnutí šitia. Preplakala som strašne veľa sĺz. Musela som si tú otvorenú ranu niekoľkokrát denne sama ošetrovať a chodiť na ošetrovanie do nemocnice. Hojilo sa mi to viac ako 3 týždne. A následok? Mám skrátenú hrádzu a široký pošvový vchod. Môj gynekológ mi povedal, že sa to dá napraviť na plastike. To, aká som dole široká cítim aj pri bežných činnostiach, dokonca aj pri chôdzi to cítim. Nebyť rutinného nastrihávania, veľa vecí by bolo u mňa inak. Nie je to len o zmene mojej fyzickej stránky, ale ostali mi stopy aj na psychike.
Pred pôrodom som toho o nástrihu čítala veľa, ale mám na mysli skôr ženské fóra, kde nejedna žena namietala, že nástrih chce odmietnuť a podobne. Vtedy som si v duchu hovorila, prečo to tie ženy robia, však či ich nastrihnú, či nie, je to asi jedno, pôrodné bolesti to nezmierni a keď im to má pomôcť „ľahšie“ porodiť... ale bola to len moja neskúsenosť. Teraz už chápem, prečo sa tie ženy k tomu tak stavali. Sama na sebe som si vyskúšala, že nebyť nástrihu, moje hojenie po pôrode by bolo úplne iné a omnoho krajšie.

Tri mesiace po nástrihu som si nemohla sadnúť a o problémoch v intímnom živote radšej ani nebudem hovoriť. Ubehlo už päť rokov a stále nemôžem čupieť dlhšie, ako cca 1 minútu, pretože cítim neznesiteľnú bolesť. Dieťa, pri ktorého pôrode ma nastrihli, malo 2900g. Ja len dúfam, že sa niečo zmení. K lepšiemu. Že ženy prestanú byť materiálom, s ktorým si osoby s diplomom v bielych plášťoch robia, čo sa im zachce. Že sa k nim ZOHNÚ aspoň na tú chvíľu a nebudú to brať ako ponižujúce, ale práve naopak, že budú adekvátne hrdí. Lebo, povedzme si pravdu, nástrih je len a len následkom neochoty zohnúť sa k žene, ktorá rodí.
I keď mám už 24 rokov po pôrode, mám problémy v intímnej oblasti, niektoré sexuálne polohy nemôžem pre bolesť vykonávať, čo narušuje naše spoločné chvíle s manželom a niekedy mám pocit, že mi to neverí. Myslí si, že si vymýšľam, veď predsa nie je možné, aby po toľkých rokoch...V mojom prípade si myslím, že nástrih nebol potrebný, pretože pôrod bol normálny, hlavička bola už takmer vonku, keď ma nastrihli. Môžem povedať, že to bola najväčšia bolesť, pamätám si to doteraz a potom to šitie bez umŕtvenia. Samotný pôrod bol oproti tomu malina. Spýtala som sa pôrodníka, načo ma nastrihával, na čo mi odpovedal: „Ženská, nestarajte sa.“
Vďaka arogantnému lekárovi, ktorý ma zašíval a podráždene vyzýval, aby som sa uvoľnila, pričom sa ma zmocnila po pôrode neovládateľná triaška a vďaka tomu, že ma zašívanie bolelo oveľa viac, ako pôrod, mám spomienku na inak pomerne ľahký a rýchly pôrod výrazne zlú. Plus to hojenie potom. A na otázku, či to nemohlo byť bez nástrihu som dostala odpoveď: „Určite nie!“ Ja si však myslím, že to mohlo byť aj bez toho, bábätko malo 2900g, ja som bola v psychickej pohode, všetko šlo pomerne hladko a rýchlo.

Dodnes, ešte dodnes, po 12 rokoch, vnímam šitie po pôrodoch ako najbolestivejší „zážitok“. Naozaj je potrebné kvôli ani neviem čomu cvakať čo to dá? Choďte prosím na skusy len tu neďaleko do štátnej nemocnice, áno, štátnej pôrodnice v Rakúsku. Ženám masíruje sestra hrádzu, aby sa cielene vyhla nástrihu.

Tri roky po pôrode som mala zlú náladu, neodbytné myšlienky každý deň o bezmocnosti, o nástrihu, ktorý bol vykonaný bez môjho vedomia a súhlasu, o druhej dobe pôrodnej na stole s vyviazanými nohami a polohou v ľahu na chrbte, ktorá mi spôsobila psychickú paniku, úzkosť a mdloby. Nedovolili mi rodiť v polohe v ktorej som cítila, že porodím, vyrušili ma a kázali mi ľahnúť na stôl, nohy hore. Sny o nástrihu, pocit traumy a nočné mory. Ako to ovplyvnilo moju kondíciu starať sa o dieťa, žiť spoločenský život, asi nemusím hovoriť.
Chcem Vám vyjadriť veľkú podporu a vďaku. Čo sa týka mojich skúseností s nástrihom, bol to pre mňa najhorší zážitok z pôrodu. Zašívanie trvalo asi pol hodinu, hojenie bolo pomalé a veľmi bolestivé, následne som mala problémy a obavy z intímneho styku. Problémy po čase odzneli, avšak nepríjemné pocity, veľmi zlé spomienky mi stále prekážajú a strašia ma. O dva mesiace ma čaká druhý pôrod, mojou prioritou je nerodiť v polohe na chrbte, najradšej by som do vody... jednoducho mám pocit, že štandardná nemocničná poloha je na nástrih „najnáchylnejšia“ a pre pôrod bez nástrihu najnevhodnejšia.
Žiaľ, nástrih ako vyvrcholenie nepotrebného zasahovania a urýchľovania pôrodu zanechal spolu s ruptúrou 3. stupňa tak psychické, ako aj fyzické rany. Hojenie trvalo niekoľko mesiacov a ešte stále sa rana „ozýva“ a pobolieva, k tomu neveselé problémy s inkontinenciou stolice, o psychike radšej pomlčím.
Nástrih a následné šitie hodnotím spätne ako najbolestivejšiu časť pôrodu a to som nemala epidurálnu analegéziu. Nástrih sa mi rozšíril a došlo k ruptúre steny pošvy po epiziotómii. Nasledovalo veľmi bolestivé dvojmesačné hojenie, bolesti pretrvávajúce aj po piatich mesiacoch, bolestivý pohlavný styk, tuhá jazva. Horšie, bolestivejšie, náročnejšie šestonedelie, než po sekcii (prvé dieťa). Depresie, nástrih hodnotím ako zbytočné poškodenie môjho zdravia s trvalými následkami.
Mám bolesti a problémy v intímnom živote, jedna lekárka mi dokonca navrhla plastiku kvôli tomu.
Mám bolesť v mieste jazvy pri menštruácii a zmene počasia, pocit omínania pri pohlavnom styku a v hlave traumu ako po znásilnení.
Bolesti po nástrihu odzneli po mesiaci, problém som mala skôr psycho-sexuálneho charakteru. Pošvový vchod „zdobí“ vypuklé kožné tkanivo, na pohmat, aj pohľad, pripomínajúce malého slimáka (toho dlhého bez ulity), čo je vlastne jazva po nástrihu a šití. Nie je to pekný pohľad, nič príjemného na dotyk, obmedzuje ma to pri sexe.
Vážne problémy síce nemám, zdeptaná z toho nie som, lebo som to očakávala a aj nad tým mávla rukou, lebo – keď to musí byť. Ale šťastnejšia by som bola bez nástrihu. Ak môžem byť úprimná, bolestivý pohlavný styk mi veru nie je nijako príjemný.

Nech si je pán doktor istý, že mi nástrihy strpčujú život už 30 rokov :( Ďakujem, že ste. ;)
Veľmi dlho som nebola schopná chodiť, jazva ma bolí pri zmene počasia, takisto vzniklo veľmi oslabené miesto na mojom tele.
S nástrihom problém mám. Jazva aj neodborné zašitie praktikantkou je vidieť, po pohlavnom styku býva toto miesto citlivé, nie je to vyslovená bolesť, ale je to cítiť. Teraz, pri mojom druhom tehotenstve, som v 23tt, cítim jazvu veľmi často. Predpokladám, že je to spôsobené vačším prekrvením a rozťahovaním svalov.
Problémy stále mám. Nie je to nič „dramatické“, ale keďže je to na celý život, tak by sa páni doktori mali naozaj zamyslieť, či je to až taká nutná procedúra. Som rada, že vyvíjate túto aktivitu a rada vás podporím. Nesadla som si ešte asi tri mesiace po pôrode, o intímnom styku radšej ani nehovorím a doteraz je jazva občas bolestivá a stále veľmi citlivá. Je mi nepríjemný každý dotyk na tom mieste, takže aj náš intímny život určite utrpel. A je jasné, že ženy o tomto pred svojimi lekármi radšej nehovoria a potom vzniká dojem, že nástrih problémy nespôsobuje.
Problémy pretrvávajú. Minimálne 9 mesiacov po pôrode som nemohla mať styk kvôli bolesti a ešte teraz mám bolesti a problémy pri pohlavnom styku. Mimochodom, mala som v pôrodnom pláne vyslovene, že si neželám nástrih. Ešte by som k tomu možno pridala problémy s miernou inkontinenciou. Myslím, že ju tiež môžem pripísať epiziotómii.
Niekoľko rokov som prežívala nepríjemnosti pri intímnom styku, v staršom veku inkontinencia moču a stolice v dôsledku predčasne ochabnutých panvových svalov. Prajem Vám úspech vo Vašom počínaní.
Podpísala som sa pod váš list, lebo súhlasím s tým o čo sa snažíte. V mojom prípade bol nástrih nutný, malý sa už dusil a bolo treba konať, nebol to rutinný zákrok. Takže problémy, ktoré mám, beriem inak - ako nutné zlo v rámci záchrany malého. Veľa žien by však tieto problémy mať nemuselo, a veľmi ma hnevá slepota lekárov voči niektorým veciam a tomu, čo ženy potrebujú.
Reakcie žien, ktoré porovnávajú pôrod s nástrihom hrádze a pôrod s natrhnutím
Počas prvého pôrodu som rodila s mladučkou doktorkou, ktorá mi urobila veľký nástrih, k čomu ju podľa mňa neviedol žiadny objektívny dôvod (dieťa malo 3,5 kg, pôrod bol v termíne). Následné šitie bolo tisíckrát bolestnejšie ako pôrod. Asi po polhodine nešikovného šitia sestrička radšej zavolala skúsenejšieho lekára, ktorý, keď ma videl, vyhlásil, že doktorka ma zašíva nakrivo, má to rozstrihať a začať odznova!!! Opäť sa do toho pustila zle, tak to ten lekár opäť rozstrihal a zašil ma sám. Trvalo to 55 minút a ku koncu sme ich už obaja s mužom prosili o viac anestézy, ale márne. Moje bolesti boli neznesiteľné, každý vpich ihly som na 100% cítila, nikomu tú bolesť neprajem! Sestrička len súcitne gúľala očami, ale nemohla spraviť nič. Dokopy som mala okolo 50 štichov, vytvoril sa mi tam obrovský opuch a modrina. Lekári si ma chodili "obzerať" každý deň, podľa sestričiek sa také čosi nevidí často. Na vizite, keď ma opäť navštívil lekár, ktorý mi prvé zašívanie opravoval, nenápadne podotkol: "No vidíte, mamička, keby sme sa boli vopred "dohodli", nedopadli by ste takto zle..." Bolo zrejmé, že sa mu nepáčilo, že ako jediná na oddelení som v tom čase nemala podplateného žiadneho lekára. Prvýkrát som si sadla po 3 týždňoch, aj to len "nabok". Jazva sa mi hojila asi 2 mesiace a negatívne ovplyvnila kvalitu môjho života (vylučovanie, sexuálny život, radosť z príchodu dieťatka atď.). Vďaka tomu, že si na mne lekárka robila kurz šitia, som prežívala ukrutné bolesti. Pri pôrode druhého dieťaťa som natrafila na omnoho trpezlivejšiu a milšiu doktorku, ktorá (berúc ohľad na moju traumu z prvého pôrodu) ma nenastrihla vôbec. Zrejme som sa trochu natrhla, lebo bolo treba urobiť 2 štichy, ale nemala problém poslať sestričku po najtenšie ihly o poschodie nižšie, len aby ma ušetrila bolesti. Stačí povedať, že zo sály som odchádzala na vlastných nohách a od prvého dňa som sedela/chodila normálne a bez akejkoľvek bolesti. Kebyže neprežijem obe situácie, tak tomu neverím. Zastavte, prosím, toto barbarstvo páchané na ženách!
Ak to lekár podá tak, ako to povedal Dr. Cupaník, vraj je to absurdné trvať za každú cenu na neporušení hrádze, lebo sa zastavuje prívod kyslíka dieťatku pri každom tlaku, tlačí sa na hlavičku a predlžuje sa vypudzovacia doba, takže mamička podľa neho vedome ohrozuje dieťa, a ak by dieťatko bolo poškodené, tak v podstate aj vinou matky, ktorá odmietla nástrih. Keď to takto žene lekár podá, tak by som s nástrihom tiež bez rečí súhlasila, máloktorá mamička by vedome chcela ohroziť svoje dieťatko. Mám pocit, že naši lekári nikdy nepripustia, že existuje aj iná cesta. Som zvedavá, ako by páni lekári vysvetlili, že som porodila dieťa, ktoré malo 54 cm a 4360 gramov, úplne prirodzene, bez nástrihu, bez roztrhania, bez predchádzajúcej masáže hrádze a cvičení. Pritom dcérka bola menšia, rodila som ju na Slovensku a nastrihnutá som bola. Určite to bolo vďaka tomu, že pôrodná asistentka (žiadny lekár okrem nej, mňa a manžela pri pôrode nikto druhý nebol) nechala všetkému voľný priebeh, nič neurýchľovala, nedostala som žiadne lieky, mohla som si vybrať polohu, v akej budem rodiť, synčeka som dostala na holé telo hneď ako bol vonku, ešte sme boli spojení pupočnou šnúrou. A žiadne polohy typu - na chrbát a nohy hore, tam to typické gynekologické ležadlo ani nemali. Veľmi sa mi páčilo, že ma pôrodná asistentka oslovovala krstným menom (žiadna pani XY, pani inžinierka ako pri dcére ) a nikdy nezabudnem na jej vetu: „Uvoľni sa, poriadni si zakrič, si na pôrodnej sále, nie v kancelárii sem ten krik patrí, pomôže ti to.“
Pri prvom pôrode som bola nastrihnutá bez súhlasu. Rana ma bolela, dlhé týždne som si nesadla. To miesto stále cítim ako pri milovaní, tak aj pri veľkej potrebe. Pri druhom pôrode som sa prirodzene natrhla - do hviezdice. Len jeden štich šiel do svalu, ostatné boli kožné poranenia. Pár hodín po pôrode som sedela na tvrdej stoličke a veselo večerala. Nikdy ma to nebolelo, fungovala som, akoby som ani nerodila.
Mám za sebou dva pôrody. Prvý s nástrihom , jazva sa veľmi dlho hojila, s čím boli spojené dlhodobé bolesti, návrat do „normálu“ trval skoro rok, mala som niekedy problém so stresovou inkontinenciou. Druhý pôrod bol na moje vyslovené prianie už bez nástihu a môžem potvrdiť, že prirodzené natrhnutie sa v porovnaní s nástrihom až neuveriteľne rýchlo zahojilo. Pri nástrihu ma tá jazva neskutočne dlho bolela, dlho po pôrode som si nevedela normálne sadnúť, len s popôrodným vankúšom. V intímnom živote som mala aj 6 mesiacov po pôrode stále pocit, že som úplne zašitá a pre bolesti som odmietala intímnosti. Menej tolerantný chlap by už podal žiadosť o rozvod a našiel by si frajerku, lebo na šestonedelie sú pripravení, ale na 6-12 mesačné obdobie nie. Prirodzené natrhnutie sa zahojilo naozaj veľmi rýchlo a hojenie od samotného pôrodu prebiehalo takmer bezbolestne. Nepotrebovala som ani vankúš na sedenie a na moje veľké prekvapenie dokonca „zmizla“ aj občasná stresová inkontinencia. Bála som sa, že sa to zhorší a ono sa to zlepšilo.
Mala som dva nástrihy, jeden pred 7 a druhý pred 2 rokmi. Dodnes tam mám jazvu, ktorá mi vadí v intímnom živote. Veľmi dlho sa mi hojila prvá jazva. A picháva ma v nej dodnes. Tretí pôrod bol bez nástrihu, aj keď dieťa bolo najväčšie. Síce som sa roztrhla na nejaké 2 stehy, ale hneď po pôrode som mohla sedieť, čo sa pri prvých dvoch nedalo. Prečo sa to pri treťom pôrode dalo a pri prvých dvoch som musela mať nástrih?
Neustále jazvu cítim, pričom po druhom pôrode, keď som rodila bez nástrihu, na moje výslovné požiadanie, aj keď som sa natrhla, nemám žiadne problémy, nepríjemné pocity. Vážený pán doktor, doba sa mení a s vedením pôrodov „po doktorsky“ mohli byť spokojné akurát naše mamy. Pre zdravé ženy je to, čo robíte, vyslovené trápenie.
Po prvom pôrode v roku 2008 som mala bolesti niekoľko rokov !!! Komplikovane sa mi hojilo natrhnutie 3. stupňa. Druhý pôrod v roku 2011 v tej istej nemocnici bol bez nástrihu (vyžiadala som ti to v pôrodnom pláne) a bez následných bolestí.
Nemám žiaden problém s nástrihom a to som bola nastrihnutá a zošitá smerom dolu , (3 stehy) a smerom hore natrhnutá a zošitá ( 3 stehy). Nástrih sa mi hojil horšie, ako natrhnutie
Nemám výrazné ťažkosti, ale nemám to dobre zrastené, takže jazvu si cítim aj po rokoch. Som človek, ktorý si nesnaží pamätať zlé, takže najhoršie bolo pri šití a po pôrode. Najviac som si to uvedomila teraz po druhom pôrode, bez nástrihu. Síce som sa trochu natrhla ( 2 stehy), ale ten pocit bol úžasný.
Mňa nastrihli pri prvých dvoch pôrodoch, tretí pôrod bol bez nástrihu. A to bol rozdiel, mohla som hneď sedieť, žiadna bolesť navyše. Nástrih doteraz vnímam veľmi negatívne. Po prvom pôrode zo mňa urobil kaliku na pár týždňov. Nasledovali problémy v sexuálnej oblasti, ktoré sa podarilo prekonať až po pol roku. Dlhodobé problémy chvalabohu nemám.
Reakcie žien, ktoré porodili iba s natrhnutím, alebo bez poranení
Rodila som pred ôsmymi mesiacmi, prvorodička, bez nástrihu. Na druhý deň som ani nevedela, že som rodila. Počas tehotenstva som hľadala spôsoby, ako rodiť bez nástrihu narazila som na Epi-no. Zaobstarala som si ho a cvičila, za to že som rodila bez nástrihu vďačím tomu.
Našťastie som nastrihnutá nebola, ale som sa roztrhla a nenechala to zašiť. Moje poranenie som vôbec necítila a ani doteraz, po troch rokoch, nepociťujem žiaden problém. Moja gynekologička mi na kontrole po šestonedelí povedala, že to vôbec nie je poznať. O problémoch po nástrihu som len počula, známu zošili tak veľmi, že jej nenechali priestor pre pohlavný orgán manžela, musela ísť na plastiku.