neviem či sa spolieham alebo nespolieham, ale nebojím sa toho hlavne.
dosť veľa chorôb vzniká v hlave a nie som taká "frajerka" preto, že by som
s rakovinou nemala skúsenosti alebo to nemala v rodine, práve naopak.
Kto u nás mohol, ten už na rakovinu zomrel, na čele so všetkými starými rodičmi.
Ale sakra starká vedela, že something is wrong a bála sa ísť k doktorovi.
Išla až keď bola na umretie (a do pol roka aj umrela). Môžem kašlať taký prístup k zdraviu.
To je presne ten strach.
Že viem, že je zle, ale NEJDEM, lebo čo keď mi to doktor potvrdí? (a toho sa práve ľudia boja).
Ja sa nebojím.
Keď bolo zle som išla.
Ale nebudem mať kvôli tomu v hlave paranoju po každom sprchovaní oh rýchlo prehmatávať prsníky, že čo ak. Nene, som presvedčená že som zdravá :)