mam bycikel s klincami v gumach, odhadzujem nimi kusiska bahna rovno do uz aj tak spinavych ocu babizni s nadorom ktory sa coraz viacej rozpina v ich materniciach. prsi a tak sa nestiham uhybat homunkulom drziacim sukne zhrbene sa plandajucich inkubatorov. Esteze mam klince a esteze su hrdzave.

Tam, hned pri tych ruinach to prudko stocim, viem ze spinave klince mi pomozu nespadnut aj ked v zakrute vyskocim na zelezobetonovy tram ktory sa tyci nad stale plne trhovisko.

vietor v usiach a kratkodobo sa pichanie do tvare sa stane neznesitelnym, pred dopadom zacujem konecne vykriky, korigujem pad a na rozsapanej kozi a lamanych kostiach sa moja tvar konecne prestane skerit.