Skôr ako sa vydáme na ulicu pozerajúc na dno skrine v duchu riešime konflikt hamletovského rázu našej doby : byť IN a nebyť hipsterom alebo nebyť IN a byť hipsterom. Tlak hipsterizmu 21. storočia kulminuje do oči bijúcou uniformitou rôznosti. Každý cyklista sa v urbánnom priestore stáva podozrivým, ako ten pán v strednom veku s cvikrom v pracovnej rovnošate idúci na smenu do Dynamitky, na ktorého som sa už nedokázal pozrieť inak ako jedinečnú hipster strít performans, o ktorej nik nemal vedieť, len nomádske ego perfomera. Som už hipsterom, ak raňajkujem poslednú večeru? Mám sa tešiť, ak sa mi zhorší zrak?



Esencia hipsterizmu

Konflikt IN-OUT je hrou bez jasných pravidiel. Duša aj zovňajšok hipstera sú gniavené darwinovskými determinátmi typu hrubé rámy/prázdne sklá, tight jeans/empty pockets. spoločenská akceptácia/nespoločenské správanie, fragmenty najnepravdepodobnejších znalostí/tuposť v súvislostiach. Byť hipsterom neznamená byť iba OUT of society a IN v rámci hipsterizmu, no panuje aj roztekanosťv rámci subkultúry samotnej, teda OUT sa zdvojuje na OUT-OUT. Ak je hipster OUT-OUT osoba, prečo ich dokážeme identifikovať? Domnievam sa, že označiť niekoho za hipstera je predsudok s pejoratívnym nádychom. Nedávno som sa vracal z jedného ad hoc gigu v opustenej hvezdárni, kde napriek tomu, že šlo o módnu prehliadku pre deti zo subsaharskej oblasti, vyzeralo to tam ako na maškarnom bále, a nedokázal som odlíšiť gýč od irónie, po čase si mýlil modelky s vrátnikom. Po ceste domov som sa zastavil v banke zameniť zostávajúce maďarské forinty, ktoré boli jedinou akceptovanou menou toho večera. Keď som stál pri prepážke, do banky vošiel zamaskovaný muž s predmetom v ruke nápadne pripomínajúcim strelnú zbraň a mierac za mňa nahlas vyslovil: „Viete,čo máte robiť!“ Dezorientovaný z udalostí vo hvezdárni som sa ho neisto uisťoval či je lupičom. Odpovedal rázne: „Nie, hipster, ty kokot a toto je gumová pištoľ!“ Pani za prepážkou mu vystrašene podala všetky peniaze, ktoré pri sebe mala. Na mnohých prekvapenie si dal dole masku, začal ich rozdávať prítomným invalidom, čo si po chvíli rozmyslel a za zvyšok si chcel pri účastinnej prepážke kúpiť akcie facebooku, až mu to prekazila nevôľa policajta. Pred touto udalosťou som bol presvedčený, že hipsterom bude ten, kto sa zaň vyhlási sám, no neočakávaný nejednoznačný prechod lupiča/hipstera skomplikoval otázku identity ešte viac.

Na tomto mieste ponúkam pracovnú verziu v.1 kľúča k hipsterizmu:

-Je možné stať sa hipsterom alebo sa tak človek narodí?
Človek sa narodí, keď sa stane hipsterom.

-Ako zistím či chcem byť hipsterom?
Nájsť podnik, kde v nočných hodinách stojí najviac bicyklov, pozvať niektoré z mnohých osamotených indivíduí na drink, pozorovať mlčanie, a potom je to už len hra srdca a obtiahnutých stehien.

-Stal som sa hipsterom a chcem z toho von.
Cesta späť je ťažká, najmä ak vo vašom šatníku začali figurovať voľné véčkové pulóvre. Prvý krok je odmietnuť rozdvojenie OUT-OUT a vrátiť sa na pôvodné OUT, teda paradoxne nájsť si role model spomedzi hipsterov a hodnoverne ho nasledovať. Po tom ako spácha samovraždu, a kúpite si smútočný oblek, môžete v ňom ísť na pohovor na korporátnu pozíciu a začať žiť zabehaný život mestského dromedára.

-Prečo niektorí hipsteri nefetujú?
Otázka fetovania nie je pre hipstera identifikačnou otázkou experimentovania, dôležitou napr. pre subkultúru feťákov. Tak ako všetky ostatné otázky iných preferencií, aj táto má pre hipstera iba význam otázky vkusu. Odlíšenie môže znamenať orientáciu v bohatej tvorbe Madonny, ako aj preferenciu neskalenej mysle pred sfetovanou.

-Páči sa mi hipster/ka. Čo musím spraviť, aby som ho/ju získal?
Cesta k srdcu hipstera/ky vedie paradoxne cez tučné bankové konto. Takmer definitívne podľahne výpisu z kúpy akcií FB na jeho/jej meno.

-Majú hipsteri pohreb?
Áno, niektorí aj pred svadbou.