hore nad mestom. vietor. začína sa jar. čerstvo umyté vlasy. ešte vlhké. vlastne - nemala by som takto chodiť von, bola som prechladnutá, ale... pocit zvieraťa v klietke ma vyhnal.
Chupa Chups, the world's best-selling lollipop v ústach. mmm.
"Remember me, special needs..." v slúchadlách. ./vypínam.
našla som v pivnici starého, ešte nerozbaleného šarkana, ťažký soc-pop dizajn, tmavomodrý motýľ. tak (si) ho pustím, nech si pošantí.
nie som technický typ, trvá to. pachtím sa, zlostím, nadávam, no katarzia v podobe identifikovateľného lietajúceho objektu nastala.
ležím v suchej tráve a žmúrim do slnka, už môžem, antibiotiká som dobrala.
má silu ten šarkan. teda vietor tam hore.
tu dolu je ticho, zvuky mesta doliehajú len tlmene.
povrázok môjho motýľa je napnutý na maximum a zuní, zvláštne brumí, vraj má pekný výhľad.
déja vu.
stále to bolí.
=rovnako.
viac.