priznam sa ze som si o tom nikdy nic extra nestudovala
citala som len nejake studie WHO kde z kojenia robia pomaly kult a vnutorne som sa s tym vzila ze ok, je to dobre pre moje dieta, budem to tak robit

no napriek tomu ze som s kojenim nikdy nemala problem, maly sa hned krasne prisal, mlieka som mala dost,atd vnutorne som sa s tym nedokazala stotoznit. otvorene priznam ze ma to obtazovala, dovodov bolo niekolko. k tomu sa pridala choroba na ktoru som musela nasadit silne lieky a po dohovore s pediatrickou som kojenie po troch mesiacoch ukoncila. neviem to vysvetlit ale po tomto moja laska k dietatu vrastla asi stonasobne, prestala som sa k nemu citit nasilu priputana a zacala som chciet byt s nim priputana. zrejme som ojedinely pripad a vsetci tu budu nado nnou zalamovat rukami ale je mi to jedno. robim veci tak ako ich citim, a tak aby nam vyhovovali obom a zatial vsetko super - jonasko krasne prospieva, nikdy nebol chory, nema nadvahu a patri medzi tie spokojne a vecne vysmiate deti takze nemam dovod mat ani vycitky ani nic.

ale samozrejme, mne osobne je jedno kto ako dlho koji svoje dieta, ani ich nesudim ani neodsudzujem, neriesim to. len som ponukla nazor ktory som pocula.