Na čo je dobré plazenie?
Preco podporovat lezenie u deti co najdlhsie?

Pri plazení sa dieťa učí držať hlavu, koordinovať pohyby rúk, nôh a hlavy (očí), striedavým pohybom rúk a nôh sa rozvíja aj komunikácia hemisfér. Počas lezenia si deti uvedomujú dve strany svojho tela, získavajú zmysel pre smer a lateralitu. Koordinované pohyby pri lezení podporujú lepšiu diferenciáciu pohybov. Táto schopnosť pohybovať jednou časťou tela nezávisle, ale v synchrónii s ostatnými časťami tela, je základom rozvoja motoriky ako takej.

Treba dať pozor aj na správny spôsob plazenia (dopredu, bez padania hlavičky) a lezenia (dopredu, nie vzad, gúľanie sa), vyhnúť sa ohrádkam a chodítkam.


Vďaka správnemu a dostatočnému lezeniu (fáza plazenia a lezenia by mala trvať približne 6 mesiacov) dosiahneme ukončenie vývinu symetrického tonického šijového reflexu a vo veku dvoch rokov by malo dieťa ovládať svoje telo samo.

Čo je Symetrický tonický šijový reflex - STŠR ?
STŠR je jedným z reflexov, ktorý sa objavuje na úrovni reflexnej motoriky medzi štvrtým a ôsmym mesiacom veku dieťaťa. STŠR je automatický pohyb, ktorý spôsobuje, že horná polovica tela pracuje v protiklade k dolnej polovici - čiže krk a ruky pracujú spoločne a nohy pracujú v protiklade k nim.

Jeho úlohou je zdvihnúť dieťa z polohy na bruchu na ruky a kolená (príprava na lezenie) a potom sa postaviť. STŠR tak získava kontrolu nad pohybmi dieťaťa. Akonáhle sa dieťa naučí dosiahnuť dané pohyby samo - zlepšuje sa v lezení, reflexná odpoveď sa potlačuje.


Čo sa stane ak dieťa
vôbec nelezie
lezie krátky čas
nelezie správnym spôsobom
začne skoro chodiť (pred 1. rokom života)
ostáva v ohrádke alebo chodítku dlhý čas?
STŠR bude stále ovládať telo dieťaťa. Ak bude horná polovica tela napnutá, dolná polovica sa bude snažiť ohýbať a naopak.

Ako sa to prejaví?
Kvôli nie dostatočne vyvinutému STŠR sa deti v škole cítia nepohodlne, nechce sa im do úloh, ktoré vyžadujú sedenie, často menia polohu, aby znížili fyzické napätie. Vymýšľajú si pozície, pri ktorých môže byť jedna polovica tela ohnutá, zatiaľ čo druhá bude vystretá:

naťahujú ruky vpred (môžu sa pritom oprieť o stoličku pred nimi, čím obťažujú spolužiaka)
alebo sedia s nohami napnutými dopredu
hojdajú sa na stoličke
zachytávajú si chodidlá o nohy stoličky
píšu s hlavou na stole
radšej stoja pri stole ako sedia
ležia na podlahe (píšu si úlohy v rôznych polohách na zemi, len nie pri stole)
vrtia sa, často menia polohy.
Ak chcete vedieť ako sa také dieťa cíti, skúste nasledovné cvičenie:
Sadnite si k stolu, natiahnite nohy pred seba a držte ich zdvihnuté nad zemou. Držte ceruzku v tej ruke, ktorou normálne nepíšete a na malý kus papiera (5x8 cm) napíšte celé svoje meno a adresu. (nohy sú stále nad zemou!)

Napísali ste celú adresu? Vydržali ste? Sú všetky slová napísané správne a úhľadne? Chceli by ste chodiť do školy každý deň a písať a sedieť takýmto spôsobom?

A dôsledok?
10-20% populácie má problém s učením. Z toho u 75% je prispievajúcím faktorom k zlyhávaniu v škole nevyvinutý STŠR.

Dieťa nevie obsedieť, má problémy s písaním, pravo - ľavou orientáciou, koordináciou pohybov, serialitou a udržaním pozornosti. Ľahko môže byť označené ako dieťa s poruchou pozornosti alebo hyperaktívne dieťa.

K problémom v škole sa často pridá aj neúspech v športe (zložité je naučiť sa hoci aj bicyklovať), zlé vzťahy so spolužiakmi (vďaka rušivému správaniu), nízka sebaúcta a nízke sebavedomie.

zdroj: http://www.i-psychologia.sk/motorika-reflexna.php

Vyborny clanok, odporucam precitat najma rodicom dojciat,
stoji urcite na zamyslenie, ak mate napriklad dieta, ktore ma problemy v uceni.