ako to teda je?
ako moze byt macka v krabici zaroven ziva aj mrtva?, ako mozem byt auto ktorym sa rutim na mokrej vozovke neprimeranou rychlostou do nepeknej zakruty zaroven rozjebane na sracku a nebadatelne poskrabane na zadnom narazniku? rozhodne o tom nasa mysel, vedomie, mozog?
fakt je taky, ze v sobotu som mal na male....
po mokrej, uzkej ceste ponoreny do monotonosti podradovania, brzdenia a zrychlovania zrazu precitam, na tachometry prilis vela km/h, neprijemna lavotociva zatacka sa blizi rychlim tempom....
na okamih my hlavou prebleskne, ze wau toto nedopadne dobre, urcite sa posucham o zvodidla a... /tu tato myslienka skoncila/..... , uz som v zatacke uz letim po krajnici, kamienky odletuju, zadok trochu vynasa a cujem dotyk o zvodidla...
..... niekto rozhodol ze to dopadlo dobre. minimalny skrbanec na zadnom narazniku ako dosledok jeho kontaktu so zvodidlami...

ocitol som sa v okamihu ked som videl seba aj karu sucastne na sracku a aj v pohode. evidentne sa nieco vo mne rozhodlo pre alternativu 2.