So hi, it's been a while ;) odkedy som sem normalne nieco dal je to vyse dvoch rokov, a dalo by sa napisat ze nebolo o com a pritom zivot je niekde uplne inde
minul som svoju prvu jar, tu co vidat v reklamach, a s kavou som uzavrel primerie. Nazvime to mudrost sa hlasi uz aj vo farbe vlasov, nosit zupan mi uz nepride nedostojne a na vianoce sa tesim ako maly , akurat ze uz z uplne inych dovodov. Opustilo nas male cudo, co malo v sebe viac energie ako suchy redbull, stale som sa nenaucil hrat na gitaru a rutina je najvacsi killer naivnej romantiky. Spoznal som kopu novych ludi a s este viac stracam kontakt, videl som oceany ale na svoje jazierko nedam dopustit. Najhorsie na dospelosti je ze sa neda na koho vyhovarat, vsetko co clovek ma alebo nema je na nom a netyka sa to novej skrinky z ikei. Bohatstvo je relativny pojem ci uz je clovek bohaty peniazmi umom alebo inym sposobom, ak su obchody zavrete alebo nie je tovar, hodnota rychlo klesa. Najvzacnejsie su momenty ked sa clovek vynori nad hladinu - nadychnut, a cas nachvilu spomali, potom ten nadych ostane v pamati a prebije davno vyblednute mesiace. Ladova sprcha je stale peknym meritom reality, ked pohodlnost prebija naivne nadsenie. Vnutorne monology vytlacili serialy a filmy, a vlastne ja trucuje - pre seba.