Cim rychlejsi internet, tym sa lepsie stahuje. Priznajme si, na co ine to je? Technologia predbehla zauzivane, spoplatnene formy vymeny tovaru. ACTA ci SOPA naproti tomu podporuju krok spat.

ACTA v clanku 31 odporuca informovat verejnost o "skodlivych ucinkoch porusovania autorskych prav". Tento pohlad je jednostrannym riesenim v prospech firiem neochotnych investovat do inovacii. Stahovanie dava na jednej strane podnet a moznost distributorom zmenit marketing svojich produktov (sirenie dem a viral reklamy, propagacia analogoveho zaznamu, koncentracia na koncerty, darcekove edicie...), no na druhej sposobuje opravneny strach z padu predaju CDcok. A inych zastaranych, netrvanlivych, fyzicky predimenzovanych a kapacitne nedostacujucich technologii zapisu.

Preco ten strach? Technicka kvalita by mala byt prostriedkom marketingu produktu. Pritom obsah je neraz podriadeny obalu, ktory nebyva, na rozdiel od harddiskov ci youtube playlistov, fyzicky po ruke. Na druhej strane, internetovy predaj akoby neponukal ziadne vyhody, ktore sa puhym uploadnutim mp3ky alebo isa cez torrent ci mediafire neda poslat. Distributor, ktory na umelcovej ci programatorovej tvorbe zaraba tym, ze jeho inak lokalne ci informativne obmedzenu tvorbu posuva sirokej verejnosti pomocou masoveho kopirovania a marketingu, naraza na ochotu pouzivatela robit si prehlad sam a technickej moznosti kopirovania a presunu so zanedbatelnymi nakladmi. Mediacna uloha prechadza z distributora diela na poskytovatela digitalneho pripojenia.

ACTA ma byt obranny mechanizmus proti tymto moznostiam a pokus o zabrzdenie zmeny v zakaznikovom mysleni. Distributori, miesto investicii tvorivych sil do prostredia internetovych providerov, radsej pretavili svoj kapital do sil nicivych. Zameriava sa proti podstate infrastruktury, ktora umoznila v dejinach nevidany tok informacii, diel a poznatkov na globalnej urovni. Stredoveky rolnik niekde v Polsku nemal sancu dostat sa k pluhu s kolieskami, ak mu ho obchodnik po Labe nepriniesol. Dnes si lokalna firma moze pozriet na youtube zaznam z konferencie, a ma na vyber, ci imitovat alebo distribuovat. Zatial co platnovy obchod byval jedinym zdrojom hudby pred urcitym casom, tradicny distributor dnes zastaral ako CDcko, a musi hladat novy sposob, ako ovplyvnit trh.

ACTA je navyse odrb. Podla vlastnej definicie to je obchodna dohoda o ochrane proti falsovaniu. Teda ma ist o to, zabranit lokalnej firme pozriet si inovacie globalne znamych vyrobcov a imitovat ich. Nominalne sa zameriava na vztah zakaznika voci producentovi, ktory je ohrozovany tym, ze by ho oklamal iny producent, vytvarajuci produkt na oko podobny, no kvoli kompromisom vo vyrobnom procese ci pouzitom materiali menej kvalitny. Na jednej strane mam obcas dilemu, nakolko su senzoricke vlastnosti dvoch svetrov odlisujucich sa len v logu vyrobcu odlisne.

Druhy, podla mna ovela vaznejsi problem, je ale v identifikacii producenta a distributora. Vztah, ktory sa aspon od 27.clanku dohody riesi, je prave medzi nimi. Presadzuje sa jedna, mainstreamova forma distribucie, pricom moznost prizivit sa na produkcii umelcov u internetovych providerov ci administratorov stranok nadobudnuta relativne novou technologiou sa kriminalizuje. Je to tak obmedzenie konkurencie na trhu, ako aj boj proti technologii. Je to ako prehradit rieku aby prosperovali rybniky.

Argument, z ktoreho vychadza titul dohody je ochrana spotrebitela pred nekvalitnymi kopiami. Ryby v rieke su zrejme chore. A ano, stiahnute subory su casto zavirene. Argument 27.clanku je ale o niecom uplne inom: chrani mediacnu ulohu distributora ani nie tak pred vymyslami spotrebitela, ako skor moznostami poskytovatelov datovych sluzieb. Nelegalne stahujuci spotrebitel je dany do role pytliaka, avsak trest nema minut najma toho, co mu predal udicu. Potencialni partneri ci investicne ciele distributorov, vdaka ktorym by sa mohli naucit ryzovat dalej, su oznaceni za zlocincov. Cely segment trhu ma byt kandidatom na upalenie.

Co je zaujimave, ochrana dusevneho vlastnictva sa na samotne prostriedky tejto ochrany vztahova nema (clanok 34). Dohoda sa zameriava na koordinaciu boja proti sireniu dat bez zvolenia tvorcov, no na druhej strane sama prikazuje toto sirenie v jednom aspekte. Nechcem sa tu hrat na logika, ale predstavil by som to skor ako iskricku nadeje. Ked sama dohoda tlaci na akterov vzdat sa dusevneho vlastnictva v urcitych oblastiach, je to v podstate priznanie si, ze rozvoju poznania (v danej oblasti) napomaha volnemu sireniu napadov a rieseni. Je to trpky kompromis, ktorym si iniciator priznava vlastnu neefektivnost; je to ako keby sa vytvoril inkubator konkurencie v RVHP. "Skodlive ucinky porusovania autorskych prav" su vyvazovane zapojenim viacerych mozgov do tvoriveho a propagacneho procesu.

ACTA teda navrhuje statom systematicky imitovat "piratov" v ich pristupe k dusevnemu vlastnictvu - teda kaslat nan. Motivuje ich delit sa o poznatky, ktore by inak (ved aj DRM je drahy patent) ostali len obmedzene efektivne, teda poskytovali by konkurencnu vyhodu. Jej navrh evokuje predstavu Francisa Bacona o kralovskej akademii, ktora by zabezpecila prostredie na zhromazdovanie a vymenu poznatkov, ale fungovala by takpovediac osmoticky. Von z akademie by sa poznatky dostat nemali, lebo akademia sluzi ako zbran statu. Znepokojujuce na dohode je to, ze ziada od statu, aby distributorovi sluzil. Tato predstava kazdopadne je sice, co do prevedenia, asi tak realna ako Nova Atlantida, no clovek si moze urobit predstavu, co distributor chce a akymi prostriedkami si to chce vydobyt.

Napokon este raz ku clanku 31. Ide o vaznu temu, ktora sa tyka milionov uzivatelov internetu. Argumentom proti dohode je aj to, ze bez jedneho neakreditovaneho zdroja (ktory je v den pastnutia clanku na protest proti dohode offline) by som sa v zaplave balastu na strankach EU ku textu dohody nikdy nedostal. Tema vyzaduje teda verejnu diskusiu, alebo rovno vnutrofiremnu o vyuzivani novych moznosti; nie jednostranne "informovanie verejnosti o skodlivych ucinkoch porusovania autorskych prav". Hlavne ked sama dohoda uznava efektivitu budovania poznatkov pomocou ich volneho sirenia. Proti falsovaniu a odrboch na zakaznikoch by mali staty tiez bojovat sirenim poznatkov, nie neznalosti.

No, na druhej strane vieme, aky je vztah poznania a moci. Knowledge is power; guard it well.