report z mojho porodu, UPMD Podoli:
17.1.2012 o 19:49 sa narodil nas syn Tobiáš Camous- 3360g, 49cm, 39+4

Bliziaci sa porod som zacala pocitovat cez vikend. Mala som nepravidelne kontrakcie v intervale 7-10 min s intenzitou slabych menstruacnych bolesti. V pondelok rano sa objavil tah v podbrusku a tvrdnutie, zacala som spinit. Poobede som pre istotu zavolala svojej gynekologicke. Bohuzial uz v ordinacii nebola a sestra mi doporucila ist do Podoli nechat sa skontrolovat. Ukazalo sa, ze mi odisla hlenova zatka. Vedela som, ze uz je to nadohlad. vecer zobrala partnera na veceru do Sakurasushi, aby sme si uzili posledne "slobodne" chvile. O druhej rano ma prebrali uz ozajstne kontrakcie po 5 min. vstala som, sla do obyvaku pustila si hudbu a zacla sa na ne sustredit. O piatej som zobudila partnera, ze uz je asi cas. V tu noc krasne snezilo, prvy krat tuto zimu. Na prijme som stretla moju gynekologicku, ktora mala v noci sluzbu. Kontrakcie sice silili ale otvorena som bola len na 1cm. Tak ma poslala domov s tym, ze to este par hodin moze trvat a mam prist ked budem mat kontrakcie po 3min aspon 2 hodiny. O pol 7mej zacali kontrakcie po 3min a boli cim dalej intenzivnejsie.Dala som si horucu a vanu a o 9tej bolo jasne, ze uz naozaj treba ist. Ortvorena som bola len na 2cm, ale kontrakcie na monitore ukazovali jednoznacne porod. Prijali ma a poslali na porodny sal. Pustili sme si chillout, vlnila som bokmi, skusala ulavove pozicie,fit loptu, chodila do sprchy. Kontrakcie zacali strielat do krizov, bolo to narocne. Rozdychavanie na krizovu bolest nepomahalo, dotyky a masaz to este zhorsovali. Pripravene oleje zostali nepouzite. Asi o 14h mi ponukli klystir. Suhlasila som, dufala som, ze mi pomoze s otvaranim. Priznam sa, ze klystir v kombinacii s porodnymi bolestami bola pre mna asi najhorsia cast celeho porodu....o 15tej som bola otvorena na 4cm, PA mi ponukla epidural. Tuzila som po co najviac prirodzenom porode a epidural som povodne nechcela. Po 11tich hodinach kontrakcii a bolesti v krizoch, s ktorou som si nijako nevedela poradit, som bola vycerpana a nakoniec som zmenila svoje presvedcenie a dala epiduralu zelenu. Mala som vycitky. Brala som to ako osobne zlyhanie. Spravili mi testy, praskli plodovku- to je podmienka pre epi. O 16tej som dostala epidural a ako zazrakom bolest v chrbte polavila. Kontrakcie zoslabli asi na pol hodinku. PA mi povedala, ze mi to zrejme zastavilo otvaranie a tak mi za pol hodiny pride pichnut oxytocin. Chcela som sa mu vyhnut, poprosila som ju o trochu casu.Dala mi hodinu a pol. Vstala som, poriadne si zacala drazdit bradavky, krutila som bokmi akoby som vytvarala vir, vizualizovala si ako sa otvaram a opakovala si mantru "Ooooootvaram sa....Pre Tobiaska.... Oooootvaram!"Kontrakcie ihned zosilneli akoby som ani epidural nemala, nastastie krizova bolest sa nevratila a tak som ich dokazala zvladat. O hodinu a pol ma PA skontrolovala a prekvapene oznamila, ze som na 8cm. Bola som na seba hrda :D ale to uz zacala tlacit hlavicka a ja som musela bojovat proti svojmu telu. Telo chcelo tlacit, no este bolo skoro.PA mi navrhla, ze mi mozu pridat trochu epi, ze mi to pomoze prekonat skore tlacenie. Pomohlo. Ziskala som asi 30 minut odpocinku. Potom sa to rozbehlo znovu. PA sa cudovala, ze epidural na mna velmi dlho neposobi. dalsiu hodinu som viacmenej premahala tlacenie. O 19tej to uz zaclo byt vazne. Dostala som novu PA, kedze sa prave menili sluzby. Bola mila a ja som k nej pocitila doveru a respekt, co sa ukazalo ako vyhoda, keze som na slovo pocuvala instrukcie o tlaceni... Aplikovala mi prvu davku Dianatalu a pomaly som zacali tlacit. Najprv postojacky, kedze tam bol este patrny lem branky. Strasne sa mi triasli nohy, nevladala som sa udrzat. A to som povodne chcela rodit v klaku alebo nejakej inej vertikalnej polohe! Partner mi pomohol na kreslo, PA si zacala chystat veci. Vravela som jej, ze by som sa rada vyhla nastrihu. Masirovali sme, cvicila som s Epinom, pila malinnik.Citila som ako maly zostupuje porodnymi cestami, ako hlavicka pri zatlaceni tlaci na hradzu a po odozneni kontrakcie zase vklzne dnu. PA mi aplikovala dalsie davky Dianatalu a vytrvalo masirovala a chranila hradzu. Ja som bola zahlbena do seba a pri kazdej kontrakcii som posielala silu malemu aby sa sunul viac a viac vpred. Asi po 45 minutach tlacenia bolo v miestnosti plno ludi a ja som vedela ze o chvilu ho budem moct privitat. Zatlacila som a hlavicka bola von, sustredila som sa netlacit pokial PA otacala dietatko, potom este jedno zatlacnie a vyklzli ramienka a telicko. Ten pocit ako cele traslave telicko vyklzlo von bol uzasny! Vobec neplakal. Priala som si dotepanie pupocniku. Kedze som maleho rodila v poslednej faze pomaly aby sa hradza stihla rozpinat, i krv v pupocniku mala dostatok casu dotiect. Nechali ma dotknut sa jej aby som sa presvedcila, ze dotepala, prestrihli ju a dali mi maleho na brusko. Bolo to prekrasne! Smiala som sa a vitala synceka na svete, hladila ho a privoniavala si k nemu. Potom ho rychlo premerali a urobili to najnutnejsie a ja som ho opat mala v naruci a skusili sme prilozenie. Prisal sa takmer ihned. Tobi dostal skore apgar 10-10-10! Nakoniec som bola rada ze som sla do epiduralu. Nacerpala som vdaka nemu trochu energie do zaverecneho tlacenia, a tak mala dost sil na pozvolne tlacenie aby hradza mala dostatok casu na prirodzene rozpinanie a predislo sa nastrihu a poraneniam.
Maleho si vzal ocino a ja som porodila placentu na jedno zatlacenie.PA nam ju na nase prianie ukazala. Zdala sa nam krasna, pripominala strom. Prisla lekarka na reviziu. Bez zraneni, bez nastrihu len s jednim malickym vonkajsim poranenim na jeden mini steh. Chvalila mna a PA ako sme to ukazkovo zvladli. Bola som na seba, na maleho, na PA a na mojho muza velmi hrda. Vsetci sme sa aktivne a citlivo podielali na porode, vdaka nasej spolocnej spolupraci to dopadlo tak perfektne. Potom sme si uzili 2 hodinky sukromia s drobcom, dostali sme obcerstvenie. Rohlik so sunkou nikdy nechutil lepsie. Po 2 hodinkach si maleho prisli vziat sestry z detskeho, ja som si dala sprchu, muz zabalil nase veci a presunuli sme sa na izbu. Od draheho som dostala za odmenu nadstandardnu izbu, za co som bola strasne vdacna. Sukromie, vlastne wc a sprcha, vzdy len jedna sestra, ktora sa o nas starala a teda poskytla osobnejsi pristup a hlavne moznost pobytu doprovodnej osoby bola pre mna zasadna. Takze s nami mohol celu dobu byt aj muz.Nase prve spolocne dni boli euforicke, obaja sme sa do seba zamilovali este viac. Boli pre nas ako medove tyzdne. Hned ako sme sa ubytovali priniesli mi maleho. Ponukli mi, ze ho mozem na prvu noc dat k nim na sesternu, ale ja som nechcela. Citila som sa fantasticky, plna energie. Drobec bol aj tak unaveny z naseho velkeho dna a za celu noc sa prebudil len raz.
V porodnici sme nakoniec museli zostat tyzden, maly zozltol a musel byt den a pol na fototerapii. Vsetci lekari, zamestnanci, upratovacky boli velmi mili a profi, za celu dobu som sa nestretla s opakom. Porod je narocna vec, viem ze som bola prekvapena ake silne porodne bolesti su, ale ten pocit, ktory sa dostavil hned po pristani nasho synacika je neopisatelny... K mojmu uzasnemu dojmu urcite znacnou mierou prispelo, ze som bez zraneni a tak som sa citila fajn v podstate ihned. Jednoznacne nezabudnutelny zazitok.