A Lady Engram čaká. Pozerá tam, kde čitateľ má tušiť javisko. O divadle však nemôžeme rozprávať. Lady je sama.

LadyEngram: Simon? (zrak i hlavu dvíha bokom chvilku ostava v len tak)

Simon, nezabudli ste na niečo?

(ostrým pohybom sa vrati do polohy na začatku. Pozerá dopredu)
(potom napodobnuje Simona zvysenym ironickym hlasom)
Ale Lady Engram, to ste uz hore?
(a odpovedá sama sebe vlastnym hlasom urazene, a rychlo)
Ano Simon, niečo ma napina.
Podaj mi ruku (uchmatne vzduch)(padne na zem)

Čo si o sebe myslíte? No ale toto?
Simon poseldný raz, (zrazu zmäkne)Posledný raz, to vaše...

Simon nenecháte ma tu však. (velmi slabo a oddane)(zrazu zmena v hlase)
Možete. Dobre, to by sme mali.
Simon, pripravte ranajky, uz pol hodinu čakam. Prineste mi telefon.
(čierny telefon je na zemi. zdvihne sluchadlo, a bez vytacania zacne kricat)
Ano tu Miss Engram! Samozrejme ze tym meskate. (sadne si na zem, polo pádom)

Je tu strasna zima, možem prejst do inej izby?
Nie.. vlastne nie, táto izba moze ostat. (Siahne si pod sveter, hlavu sklopi do zadu)

(pozerá na telefón nechápavo)

(zrazu hodí o zem)

(leži, hornú cast tela opiera o lakte, pozrie sa bokom a kriči)

Simon! Simo.. (prelomi sa to do plaču)

(leži dlho tvarou k podlahe)

(sadne si, vysúkava rukáv, ovoniava si jazvy na predlaktí. možno infúzie)
(napodobnuje Simonov hlas, velmi ticho)
Lady Engram, ak smiem... vskzla mi taká myslienka... (napína chrbát do hyperboly)

(padne)

(zaspáva s ukrytym prstom)