sasi a z akeho dovodu to ta lektorka odporucala?

ten pribeh s chlapcom...to je zase vytrhnute z kontextu ako ten priklad pred tym so spolocnym spanim...vacsina deti sveta je dojcena dlhodobo a nemyslim, ze by s tym bol nejaky problem. vzdy je to o celkovom pristupe rodicov, o ich vychove, nie iba o dojceni.

vela som nad tym rozmyslala, studie hovoria o prospesnosti dlhodobeho dojcenia. WHO odporuca dlhodobe dojcenie. pokial je to pre matku ok, nenasla som dovod, preco prestat s dojcenim. jasne, ze ked dieta odstavis v roku s laskou a bude to prebiehat v pohode, dieta z toho traumu mat nebude. to je ako s porodmi. mnoho deti nema traumu (alebo rodicia maju pocit, ze dieta je ok) aj po porodoch v nemocnici - naco teda veci robit inak? preco si volila pri tretom dietatku jeho prichod na svet inak? dlhodobe dojcenie vnimam ako bonus - pre seba aj pre dieta, podobne ako prirodzeny porod bez zasahov, ktory si matka riadi sama a kde nedochadza k ziadnej separacii po porode medzi nou a dietatkom. proste vyuzitie vsetkeho, co nam je ponuknute a dane:) aby sme mali cim pevnejsi zaklad, na ktorom mozme stavat. co sa tyka rozhodovania a hranic - suhlasim s tebou. hranice su zaklad, dieta ma tak pevnu podu pod nohami, aj toto mu dava pocit istoty. je sakra dolezite, aby matka mala v sebe jasno a verila tomu, co dietatu vravi - tym hraniciam, ktore dietatu dava. to ale nevylucuje dlhodobe dojcenie - kde zena urcuje hranice - ale dojci, pokial je to pre nu prijemne.

vela som sa venovala tymto temam posledne roky (ci uz odborne v skole, ci uz ako matka pri hladani nasej cesty). a naozaj su to len famy - veci typu obmedzenie fyzickeho kontaktu, dolezitost separacie pocas spania, nevhodnost ukludnovania dietatka hojdanim ci nosenim, cumel namiesto prsnika, nevhodnost nosenia v satkach/nosicoch - dieta sa tym nerozmaznava, neubera mu to na samostatnosti ci individualite. prave naopak. tym, ze sa naplnia jeho potreby, dieta ziskava istotu - ze je vsetko v poriadku, ze je milovane a chcene, ziskava pocity vlastnej hodnoty. pokial niektora z tychto veci nevyhovuje rodicom, je to v normalne a ok, vztah sa da budovat viacerymi sposobmi. pri nezavislosti, samostatnosti a osobnosti dietatka ide vzdy o subor mnohych faktorov - ale dojcenie (aj dlhodobe), spolocne spanie a casty fyzicky kontakt to len podporuju - pokial je ostatna vychova primerana a rodicia su "normalni" - maju istotu v sebe samych, davaju pevne rozumne hranice, nevydieraju citovo dieta atd.

dolezite je hovorit o tychto veciach, aby ludia vedeli, ze veci sa daju robit aj inak a ze je to len na nich - hladat a vybrat si, co im a ich detom vyhovuje najviac.