dovolim si napisat osobne skusenosti... moje deti som zatial odstavila ked zacali chodit... jeden mal 11 druhy 13mesiacov... priznavam dala som na odporucania lektorky waldorfskej pedagogiky pre materske skoly... odstavovanie bolo uplne pohodove bez akychkolvek problemov v oboch pripadoch... mali tolko novych zaujmov a novych veci v zivote ze si to akoby ani neuvedomili... pravda je ze som kojila v tom obdobi uz len rano a vecer a ked som prestala ponukla som chalanom flasu a prijali ju uplne bez problemov ani ja som nemala ziadne problemy...
citila som ze som moje deti proste pustila na svoju cestu s laskou vdakou a citom ze je to vhodny cas... doteraz to nelutujem a som si ista ze ich cesta nebola "priskorym" odstavenim nijak poznacena... su samostatni a myslim aj sebavedomi v medziach ich temperamentu...
ked som bola pred par rokmi v prahe na stazi vo WS triedna ucitelka vo stvrtej triede mi rozpravala o detoch a jeden mal "diagnozu" dlhodobo dojceneho dietata - do cca troch rokov... ucitelka hovorila ze dieta bolo dost uzkostne stale bolo citit jeho fixaciu na matku nevedel sa dobre zaradit do kolektivu a neviem ci kvoli tomu si v strese sparal v nose a preto si s nim deti nechceli podavat ruky ani sa s nim chytat:( chlapcek bol proste iny ale tazko povedat ci tym kojenim....
na konci toho clanku sa pise ze je najlepsie dojcit kym to matke a dietatu vyhovuje ale cely zbytok clanku je o tom ze dieta sa rozhoduje ked sa odstavi... tak neviem... u nas funguju hranice ktore davame my -rodicia a vidim ze vdaka tomu maju deti vela istot ... tak neviem...
som zvedava ako to teda poriesim tento treti krat:)
