Dnes mi je ozaj zle.
Uvedomujuc si nespravnost konania sa predsa skrcam do svojeho vnutra.
Tvar zosmutnela dusa zcernela a srdce, srdce na koniec puklo.
Viem ze nieje to dobra cesta, ale ako sa ubranit? Chcem no neda sa mi.

Uz nevidim vyznam slz a ani radosti. viem ze to chce cas, no co ak prave toho nemam moc. Prajuc si umriet i prajuc si stastne zit.

Dnes som nakrical na kamaratku. Trosku ma vytocila jednou blbou vetou a ja som sa sam sebe podvedome cudoval ako to zlo zo mna srsi von. Neviem co ma pohltilo ci ten smutok, sklamanie a ci to zlo ktore som do seba nasal by som neublizil jedinemu a pre jeho stastie a radost.

Bojim sa ze jedine slnko v zivote bude to na nebi a svetlo v dusi zo slnka srdca uz nenajdem. Ako mam verit? V samote nachadzam pokoj. Samota ma drvi v prach.