prehľadala som komp, nemám však ani jednu fotku ocka tunák.

môj otec je šaman. seriózne. "vieš maťka, keď sa má niečo stať, tak ja to cítim tu" a poklepe si medzi očami, tam kde sa identifikuje akože tretie oko. má jasnovidecké sny, a predtuchy. na 11.9 ho v noci chytila oblickova kolika, prvykrat som ho videla v bolesti, a prestalo to ked drbla druhá dvojička. vie kedy prichádza smrť. to mám po ňom (mohla som zdediť štíhlu postavu, ale dostala som toto. si nevyberieš. piči)

je podstatne introvertný, a dosť pod papučou. maminou.
šaman pod papučov. na umretie.
dosť málo rozpráva, chvíľku som uvažovala že to bytie pod papučov predstiera, a preto mlčí (bohužial nie).
pretoto by som nechcela mať za partnera "koberec". sa človeka ani potom nedozvie koľko úžasných vecí v tom druhom je.

keď niekoho nemá rád, dá mu to značne najavo, príklad je keď došla mamina kamoška k nám na chalupu, tak odišiel do záhrady strieľať z luku. na 4 hodiny. do hektárovej záhrady. ja sa mojej mame vlastne vôbec nečudujem.
raz zobral stopárku, češku. a strášne kecala tá ženská. a keď od neho chcela aby jej spieval slovenské pesničky (hovorila to po slovensky! češka!), tak jej povedal že buď bude držať hubu, alebo pôjde von. myslím, že držala hubu.
a zas ďalší raz na dialnici zachránil labuť. normálne videl pred novým mestom nad váhom labuť, tak sa stočil na nejakom nadjazde, odstavil auto, schytil do rúk, naložil ju do dodávky, a odviezol na to jazero blízko (si neviem spomenúť). si predstav, že ideš po dialnici, a vidíš pána v rokoch. v slušnom svetríku a džinoch. niesť labuť.

tato má strašne drbnuté slovanské meno "vratislav" (moja mama je eleonóra. do jedenástich som mala vážný problém povedať ich plné mena). a celý je taký čudný. pozná všetky hviezdy, a číta o fyzike. akože strašná zábava. čierne diery, rozpínanie vesmíru,. ešteže ma ubezpečil, že celý rozpatý bude až hodne hodne v budúcnosti.

a má taký strašne suchý "humor" alá "prepáč, že rozprávam keď mi skáčes do reči" alebo na otázku ako sa má odpovedá "ďakujem za opýtanie, znášam to dobre" . no ale väčšinou sa smeje na svojich vtipoch. a potom občas spraví takú haluz, že napodobňuje svojho obchodného partnera, ktorý má veľké brucho, ako nadrbaný predstiera let fénixa. raz to natočím a drbnem to sem. káčkozber.
na druhej strane mi povedal jedno zo základných pravidiel ľudského kontaktu: nauč sa Ďakujem v toľkých rečiach to pôjde. a že mám pripojiť úsmev.

to, že ma v destve týral kraftwerkom je len dodatok. k nim som si aspoň našla vzťah. ono to nie ja ľakhé, byť v postpubertálnom veku, chodiť do účka a nebyť akože nadšená z elekra. rebélia voči elekronike.

a tak. má rád leto. vie byť ticho. vie zachytiť magickú chvíľu. vie sa pokochať.
ľúbim ho veľmi. aj on mňa. je pošuk. ja tiež. aspoň viem po kom.

ešte toto (potom fakt končím)
na 50tku si vypýtal krovinorez (taká vec = elektrická kosa), strášne sa tešil (nedodali to načas, tak som mu dala obrázok. podobne ako mr. bean kúpil svojej frajerke tabuľku miesto prstena. prevelice sa bavil na mojom dôvtipe)
na vianoce som mu dala takú smiešnu čiapku károvanú, s ušami. aby sme sa pobavili. tak prišiel pred zrkladlo, kukal sa na na seba, a riekol "maťka, že si mi tú čapicu kúpila preto, že v nej budem vyzerať jak čurak, že?"