ho po dlhej dobe od zmeny systemu dennikov som sa zahladel do tychto malych pismenok a veru neprehlupil som.

tiez som z casu na cas v myslienkach na ten zhon a márnost toho kolobehu...ale viem, ze kazdemu sa to raz podari preklenut.

ja sa uz tesim na prirodny zivot bez toho quazize stressu, ale o ten by ani neslo.,...ide o to, ci dokazeme preseknut ten spagat, ktory nas taha a hovori, ze predavame svoj cas, hoci by sme radsej robili cosi ine...na konci zivota bude denne stravenych 8 hodin vo fiktivnej praci za fiktivne peniaze veru velmi chybat.

ten, kto to vie uz pomaly dnes, ma este mnozstvo sanci...

...kariera vedie k ciastocnemu uspokojeniu, avsak k uspokojeniu vlastnych potrieb moze dojst skor, cize hned ako si vieme povedat, co vlastne naozaj a chceme...a urobime to.

sinba, krasny dennik...chytaj K! aj odo mna.-)