dnes rano si akoby prisla, mozno si tam naozaj nebola a mozno som Ta zase videla vo svojej mysli. neviem. bola si tam, a ja ked som otvorila oci, zjavil sa mi obraz Tvojix cervenyx zreniciek a pohladu, ktory mi znova vravel zvlastne veci
xces sa azda vratit?
oh, ale to nemozes, ved si predsa zomrelaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaA!
nevyhovorim Ti to, ja viem, Ty budes stale tu a to si mi vravela posledny krat. neujdem, aj ked som usla z pohladu na Teba v tej odpornej rakve, ked Ta vraj isli spalit. mohla som si Ta odfotit, spravit taku gallery fotiek mrtvej Laury, ako tam lezi, krasna, v bielyx satax, obklopena orchideami, do Tvojho pokryteckeho hnusneho brata a uxylneho fotra. skoda ... nemam ziadnu Tvoju fotku, azda preto, ze sme sa obe bali, ze by objektiv ukradol celu Tvoju krasu, ktora by zostala vecna, ale iba ako obraz, spomen na Doriana ...
uz vtedy sme boli take "postmoderne"?
ano, uz vtedy nam drbalo a to statne.
zhovaram sa tu s Tebou, aj ked si mrtva, mozno aj tam gde si mate net, a mozno si sa uz prevtelila do niecoho ineho. co si? pri Tvojej krase predpokladam, ze labut. stretnem Ta na drazdiaku? ak hej, zamavaj mi kridlom, a ja sa s Tebou v tom drazdiaku utopim, dobre? alebo inde
mozno si bola ta labut na jazierku na ceste na calveru Askja. neverim sice tym vymyslenym PR kecom islandanov, ale labut tam naozaj bola.
a mozno vobec nie si labut, mozno stale zijes a cele to telo si iba vymyslela, mozno si tam lezala ziva. ak si, ozvi sa mi a uz nebudem
zba.be.laaaaaaaaaaaaaA