krasny den, slno lucmi prepichuje nase ladom stuhute duse, zimny spanok bol dlhsi ako obvikle.prival energie trha a erekcie pocitov topi ten jakoby obal starosti. zrazu ziadne niesu. kracas mestom a usmevy bytosti, stekajuci psy a nadych zrodenia je tu opat. zrazu nieje len biela a seda,s vonou kerov prisli syte farby plne kontrastu. nesuci sa spev operencov, zdolavajucich dialky, len aby nam sprijemnili rana. ryby skacu na hladinou, netreba im sekat lad... zmizol, mozu dychat. snezienky zvedavo vykukuju... "uz je cas?"
otvorte oci, nebojte sa! ved jar je LASKA, jeto ako porod dievcatka, ktoreho otcom a matkou sme my fsetci.

-=milujem=-