patria medzi tie inspirujuce prehry aj nekonecne pocity nedocenenosti a neuznania?
mna to az boli ked citam nieco od hromiho. mna by normalne zaujimali jeho myslienky. len mam pocit, ze on uz skoro ani nehovori to co ma na srdci.
zacne srdcom, potom mu srdce povie ako ho tu ludia dojebu, a potom sa uz len obranuje a utoci.

neviem ci ma vobec zmysel aby pisal v takejto atmosfere. ci si tym nahodou akurat nezosilni asociaciu, ze "myslim -> som kritizovany". v takej atmosfere sa neda fungovat. a neviem ci je niekto schopny znasat vsetku tu frustraciu ludi, ktora sa popri kritike vzdy vylieva. aspon hromi to imho nezvlada (v najstarsich prispevkoch posobi ovela menej vztahovacne).