total descendants::4 total children::1 |
ja ked som bol maly, tak sme casto chodili s bratom a so psom na prechadzky. a pamatam sa, ze som mal iste obdobie desny strach z kolajnic, totiz raz sa mi stalo, ze sme prechadzali cez kolajnice a priblizoval sa k nam vlak (bol asi 2km vzdialeny). a ja ked som stal oboma nohami medzi tymi dvoma kolajnicami, som sa zrazu nemohol pohnut, nemohol som kricat, mal som uplne zmeraveny jazyk a nehybne nohy. nieco uuplne strasne. a ked sa prave na vas nikto nepozera tak si myslite ze vas ten vlak prejde. si to predstavte: stojite na kolajniciach, pozerate sa ako sa oproti vam ruti vlak a vy sa nemozete pohnut a viete ze prave nie je na blizku pomoc a ak aj je, tak nieste schopni kricat o pomoc... nastastie to netrvalo tak dlho, asi 10 sekund(mozno), ale zdalo sa mi ze je to vecnost. potom som este niekolko krat takto zamrzol, nastastie vlak nebolo vidno. a od vtedy mam dost neprijemny pocit ked prechadzam cez kolajnice. nie je to uz vobec take silne ako kedysi, ale je to dost neprijemne. |
| |||||||||||||||||||||||