Metóda vymedzovania a klasifikácie regiónov v kontexte sociálno-ekonomickej disproporcie má poukázať na problematiku existencie diferencovaných rozvinutých ekonomicko-priestorových štruktúr ako parciálnych súčastí objektívnej reality. Možno ich chápať ako čiastočné determinanty kreovania regionálnych komplexov z aspektu špecifickosti vyznačujúcich sa internou homogenitou a externou heterogenitou od ostatných celkov. Ako poznávací predmet o objektívnej realite možno identifikovať všeobecne akceptovaný metodologický rámec vymedzovania komplexných relevantných ukazovateľov delimitácie priestoru z aspektu bádateľského subjektu. Rozličnosť cieľov, metód a ukazovateľov determinuje diferenciálne typy polarizácie a mnohokrát pertraktovanú diferenciáciu spoločnosti ako pólu rastu determinujúceho hnacie aktivity a akcentujúceho vznik diferencií s následnou argumentačnou deskripciou mechanizmov vedúcich k polarizačným teóriám akcentujúcim negatívny polarizačný účinok rozvojového procesu. Ak abstrahujeme relevantnosť ekonomickej efektívnosti, primárnym sledovaným segmentom ekonomického mechanizmu s následnou implementáciou nástrojov je empiricko-aplikačný rozmer a teoreticko-metodologický aspekt definovania observačnej jednotky z hľadiska makropolohovej atraktivity.