total descendants::0 total children::0 3 ❤️ |
Abstrakt: Autochtónnosť je prominentný fenomén, ktorého reflexiou evokujeme v egu a super-egu skúmaného jedninca bazálne a primitívne pudy. Čím je autochtónnosť dôležitá? V primárnom rade spôsobuje disociáciu multikulturálneho kolektívu a podporuje libido jedincov, ktorých permeabilita k odklonu od rácia konverguje k nihilizmu a utláča tak rácio. Síce nie de iure, ale de facto spôsobuje degradáciu a taktiež secesiu. 1.História autochtónnosti Už od čias paleolitu, autochtónnosť sa stala notorietou spolu s kultom matriarchátu. Príslušnosť k matke zemi evokuje paralelu s oidipovým komplexom, kedy jedinec zavrhuje xeniálne vplyvy a degraduje tak memetický fond svojej sociéty. K tejto téme Môžeme spomenúť Bucharov-Lempinského paradox[1] a taktiež Hromadovu vetu[2], ktoré v juxtapozícii vysublimovali esenciu ega v spojení s autochtónnosťou. Totižto autochtónnosť je súčastou nášho ega a super-ega, keď ju vytláčame, stáva sa traumou pre naše podvedomie. 2.Autochtónnosť a invencia Napriek veľkým negatívam autochtónnosti, môžeme v jednotlivých národných kultúrach a sub-národných sub-kultúrach ako spektátori sledovať aj pozitívne procesy, ktoré nenarúšajú multikulturálnu súnáležitosť, ale naopak, spôsobujú syntézu zdanlivo xeniálnych jedincov a mémofond sa opäť pozitívne rozrastá a zvelebuje. Tieto snahy by mali byť glorifikované, aj keď zasa tá istá autochtónnosť ich degraduje. Podľa [3], je eklekticizmus substrátom pre eleváciu veľkosti nášho rácia. 3.Záver a ďalšia práca V spojení s ráciom môže byť autochtónnosť vnímaná pozitívne, avšak nesmieme zabúdať na pretrvávajúci oidipovský komplex z dôb paleolitického matriarchátu, ktorý vedie spoločnosť k zániku. Daľšie možnosti výskumu vidím v skúmaní rôznych nití zmýšlania a taktiež zhotovovania elaborátov vzniknutých na základe prierezov širokého spektra. 1.Literatúra [1] I.Bucharov, J.Lempinsky: Der ego, schaffen, und essen, Hitler press 1940. [2] Hromada: Marihuána, mémy a matriarchát. [4] S.Kuznecov: Ego a súcno, vydavateľstvo mieru, 1951. |
| |||||||||||||||||||||||||