Tak to tu odpaním, nech sa ostatní nehanbia. :) Kritika vítaná!


Národný Ezoterický Výskumný Ústav (NEVÚ) objavil existenciu štvrtej dimenzie, jej pracovný názov je zatiaľ “láska”. Vstupuje sa do nej cez srdcovú čakru po rozvibrovaní mentálno-emočnej membrány v oblasti solar plexu. V spolupráci s Inštitútom Dokazovania Paranormálnych Javov (IDPJ) nazhromaždili nezvratné dôkazy a vedci si už brúsia zuby na Nobelovku. K tomuto záveru záveru prispievajú aj výsledky z Etiópskeho Urýchľovača Častíc (EUČ) a vyvracajú silnejúce hlasy skeptikov a pseudovedcov.

Cesta k tomuto prevratnému objavu bola namáhavá, prvé indície naznačovali, že štvrtá dimenzia by mohla súvisieť s láskou. Túto teóriu si vedci dali najskôr potvrdiť inštitútu dokazovania paranormálnych javov. V IDPJ používajú vekmi overenú vedeckú metódu (používanú hlavne politikmi) na transformáciu nezmyslov na pravdu. Ich kvantový opakovač udalosti opakovaním nepravdy, lži, nezmyslu alebo teórie ktorú potrebujeme potvrdiť spôsobuje jemné fluktuácie na dráhach mrtetónov a tým zvyšuje koreláciu ku pravde. Po určitom čase opakovania sa z každého nezmyslu stane pravda. Aby sa práve táto teória stala pravdou, bolo potrebné udalosť opakovať niečo cez 7.000.000.000 krát. Čo je zarážajúce, lebo na transformáciu bežných nezmyslov stačí jav opakovať 100x aby sa stali pravdou.

S týmto záverom vedci z NEVÚ začali intenzívnejšie pracovať. Ukázalo sa, že nikto z tímu nevie čo je to tá “láska”, takže začali najskôr skúmať tento zabudnutý fenomén. Po preštudovaní (hlavne historických) záznamov a nejakých dochovaných textov od nejakého Ježiša a dajakého Buddhu, sa predstava o tom, čo by to tá “láska” mohla byť začala naberať reálne kontúry. Krížovou sémantickou turboanalýzou zistili, že okolo tohoto pojmu korelujú ďaľšie koncepty ako dobroprajnosť, spolupráca a zdieľanie. Boli to šokujúce zistenia, ich overenie si vyžadovalo zásadný experiment - odvážneho dobrovoľníka, čo sa podujme túto dimenziu navštíviť.

Príprava trvala niekoľko mesiacov a spočívala v osvojovaní uvedených konceptov a redukcii bežných modelov správania. Experiment sa podaril a “láskonaut” sa úspešne vrátil z výpravy, avšak následky cesty a prípravy sú trvalé a nezvratné. Jedinec už nie je schopný nenávisti, zloby, intríg. V správaní sa prejavili časté výskyty milého správania, priateľského prístupu, častého sa usmievania až do tej miery, že sa stávajú normou.

Mnohí pseudovedci tvrdia že sa jedná o blud a nezmysel, že “láska” nie je, vraj nikto nevie čo má vyjadrovať, čo znamná - tobôž aby existovala (či už len ako ďaľšia dimenzia). Jej existencia bola údajne vyvrátená v prvej polovici 20. storočia dvomi celoplanetárnymi pokusmi Nemeckých vedcov a tento záver bol podporený na prelome storočí. Je to však v rozpore s výskumom Etiópskeho Urýchľovača Častíc, ktorého výsledky výskumu podporujú, že závery NEVÚ sú na 99,9487% správne. Miestni výskumníci nemajú síce taký rozpočet ako papaláši z CERNU, takže namiesto zväzkov neutrónov urýchľujú zrnká piesku (lopatami). Predražené detektory zrážok nahradili lacnejšími (a ekologickejšími!) metódami ako sú lepiaca páska, plastelínová tabuľka, či jahodové želé (schopné zobrazovať zrážky v 3D modeli). Ich modely spoľahlivo detekovali mrtetrína emitované zo solar plexu potom ako sa “láskonaut” vrátil zo štvrtej dimenzie, čím rozbili kritiku pochybovačov na cimpr-campr.

Inštitút labilného myslenia (ILM) pokusy s cestovaním v “láske” replikoval a zistenia z týchto výskumov takisto zverejnil. Jedinec dlhodobo pretrvávajúci v láske, zväčší svoju “láskauru” mimo svoje telo (zatiaľ bolo nameraných max 60m) a je schopný cez ňu vnímať aj iných jedincov, ktorý v tejto dimenzii existujú. Pri prieniku dvoch “láskaur” dochádza k rozvibrovaniu presahujúcich častí a jedinec začne vnímať jemne svrbenie pri solar plexe. Pri prekrytí viacero “láskaur” sú schopní jedinci svoje vyžarovanie zväčšiť (údajne až na 120m - pri láskaure väčšej ako 100m sú mrtetrína nestabilné a meranie začína byť nepresné). Ukazuje sa, že čím viac ľudí je schopných navštíviť túto dimenziu, exponenciálne rastie veľkosť “láskaury”. Existujú dohady, že pri dostatočnej penetrácii tejto tzv. “lásky” medzi populáciou by bolo možné vytvoriť túto dimenziu plošne, avšak vyhnúť sa trvalým následkom možné nie je.

Doteraz získané poznatky ohľadne tohoto sľubného javu naznačujú isté možnosti využitia a prínosu pre spoločnosť. Táto takzvaná “láska” a jej vedľajšie efekty by podľa vedcov mohli spôsobiť väčšiu spokojnosť a kvalitu života medzi ľudmi.

AKTUALIZÁCIA:
Posledné správy hovoria, že všetkým menovaným inštitútom (okrem EÚČ) boli z neznámeho dôvodu zmrazené účty a pozastavené dotácie. Teraz zostáva len dúfať, že tento nový nepreskúmaný fenomén so sľubným potenciálom dostane príležitosť k hlbšiemu preskúmaniu v budúcnosti.