- Dobry den, - povedala liska
- Dobry den, - zdvorilo odpovedal Maly princ, obratil sa, ale nic nevidel.
- Som tu, - ozval sa ten hlas, - pod jablonou...
- Kto si? - spytal sa Maly princ. - Si velmi pekna...
- Ja som liska, - povedala liska.
- Pod sa so mnou hrat, - navrhol jej Maly princ. - Som taky smutny...
- Nemozem sa s tebou hrat, - povedala liska, - Nie som skrotena.
- Ach prepac! - povedal Maly princ.
Ale po kratkej uvahe dodal:
- Co znamena skrotit?
- Ty nie si odtialto, - povedala liska, - co tu hladas?
- Hladam ludi, - odpovedal Maly princ. - Co znamena skrotit?
- Ludia, - povedala liska, - maju pusky a poluju. Je to velmi neprijemne! Chovaju aj sliepky. Je to ich jedina prednost. Hladas sliepky?
- Nie, - odpovedal Maly princ. - Hladam priatelov. Co znamena skrotit?
- Je to uz takmer zabudnuta vec, - povedala liska. - Znamena to vytvorit puta.
- Vytvorit puta?
- Pravdaze, - povedala liska. - Ty si pre mna zatial len maly chlapec podobny stotisicom malych chlapcov. A nepotrebujem ta. A ani ty ma nepotrebujes. Ja som pre teba liska podobna stotisicom lisok. No ak si ma skrotis, budeme jeden druheho potrebovat. Budes pre mna jediny na svete. Ja budem pre teba jedina na svete...
- Zacinam rozumiet, - povedal Maly princ. - Jestvuje jedna kvetina...myslim, ze si ma skrotila...
- To je mozne, - poznamenala liska. - Na zemi sa da vselico zazit...
- Och, to nie je na Zemi! - povedal Maly princ.
Zdalo sa, ze to liske vzbudilo velky zaujem.
- Na nejakej inej planete?
- Ano.
- Su na tej planete polovnici?
- Nie.
- Nic nie je dokonale, - vzdychla si liska.
Ale vratila sa k svojej myslienke:
- Moj zivot je jednotvarny. Polujem na sliepky a ludia poluju na mna. Vsetky sliepky su si podobne a vsetci ludia sa navzajom podobaju. Tak sa trochu nudim. No ak si ma skrotis, moj zivot bude akoby oziareny slnkom. Spoznam zvuk krokov, ktory bude iny ako vsetky ostatne. Tie ostatne kroky ma zahanaju pod zem. Tie tvoje ma privolaju z nory ako nejaka hudba. A potom, pozri! Vidis tamtie obilne polia? Ja chlieb nejem. Obilie je pre mna zbytocne. Obilne polia mi nic nepripominaju. A to je smutne! Ale ty mas zlate vlasy. Bude to teda skvele, ked si ma skrotis! Zlate obilie mi ta bude pripominat. A ja budem mat rada sumenie vetra v obili...
Liska zmlkla a nadlho sa zahladela na Maleho princa.
- Prosim ta... skrot si ma! - povedala.

- Velmi rad, - odpovedal Maly princ, - ale nemam vela casu. Musim si najst priatelov a spoznat vela veci.
- Spozname len tie veci, ktore si skrotime, - povedala liska. - Ludia uz nemaju cas, aby nieco spoznavali. Kupuju si u obchodnikov celkom nove veci. Ale pretoze nejestvuju obchodnici, co by predavali priatelov, ludia uz priatelov nemaju. Ak chces mat priatela, skrot si ma!
- Co mam urobit? - spytal sa Maly princ.
- Musis byt velmi trpezlivy, - odpovedala liska. - Najprv si sadnes do travy trochu dalej odo mna, asi takto. Ja sa budem na teba pozerat kutikmi oci, a ty nebudes nic vraviet. Rec je pramenom nedorozumeni. Ale kazdy den si budes moct sadnut trochu blizsie.
Na druhy den prisiel Maly princ zasa.

- Bolo by lepsie, keby si prichadzal v tu istu hodinu, - povedala liska. - Ak napriklad prides o stvrtej popoludni, uz od tretej zacnem byt stastna. Cim vacsmi csa pokroci, tym budem stastnejsia. O stvrtej uz budem vzrusena a nepokojna;
objavim cenu stastia! No ak budes chodit hocikedy, nebudem nikdy vediet, a ktoru hodinu si mam pristrojit srdce... Je potrebne zachovavat iste zvyky.
- Co je to zvyk? - spytal s Maly princ.
- Aj to je cosi, na co sa velmi zabuda, - povedala liska. - Je to nieco, co odlisuje jeden den od ostatnych dni, jednu hodinu od ostatnych hodin. Napriklad aj moji polovnici maju jeden zvyk. Vo stvrtok tancuju s dedinskymi dievcencami. A tak je stvrtok nadherny den! Chodim sa vtedy prechadzat az do vinice. Keby polovnici tancovali hocikedy, vsetky dni by sa navzajom podobali a ja by som nemala prazdniny.
Tak si Maly princ skrotil lisku. A ked sa priblizila hodina odchodu, liska povedala:
- Ach! Budem plakat...
- Je to tvoja vina, - povedal Maly princ, - nezelal som ti nic zle, ale ty si chcela, aby som si ta skrotil...
- Pravdaze, - povedala liska.
- Ale ty budes plakat! - povedal Maly princ.
- Pravdaze, - povedala liska.
- Teda z toho nebudes mat nic!
- Budem, - povedala liska. - vdaka farbe obilia.

Potom dodala:
- Chod este raz pozriet na ruze. Pochopis, ze ta tvoja je jedina na svete. Vratis sa ku mne, aby si mi dal zbohom, a ja ti darujem tajomstvo.
Maly princ sa siel znovu pozriet na ruze.
- Vy sa na moju ruzu vobec nepodobate, vy este nie ste nic, - povedal im. - Nikto si vas neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Stale take, ako bola moja liska. Bola iba liskou, co sa podobala stotisicom ostatnych lisok. Ale ja som si z nej urobil priatelku a teraz je jedina na svete.
A ruze boli velmi zarazene.
- Ste krasne, ale ste prazdne, - povedal im este. - Nemozno pre vas zomriet. Prirodzene, obycajny okoloiduci by si myslel, ze moja ruza sa vam podoba. Ale ona jedina je dolezitejsia ako vy vsetky, pretoze prave ju som polieval. Pretoze ju som daval pod skleny zvon. Pretoze ju som chranil zastenou. Pretoze jej som pozabijal husenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorych maju byt motyle). Pretoze ju pocuval ako sa zaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlci. Pretoze je to moja ruza.
A vratil sa k liske.
- Zbohom, - povedal.
- Zbohom, - povedala liska. - Tu je moje tajomstvo. Je velmi jednoduche: dobre vidime iba srdcom. To hlavne je ociam neviditelne.
- To hlavne je ociam neviditelne, - opakoval Maly princ, aby si to zapamatal.
- Ludia zabudli na tuto pravdu, - povedala liska. - Ale ty na nu nesmies zabudnut. Ty budes navzdy zodpoveday za vsetko, co si skrotis. Si zodpovedny za svoju ruzu...
- Som zodpovedny za svoju ruzu...- opakoval Maly princ, aby si to zapamatal.

Som zodpovedny za svoju ruzu...