boli sme dobri kamarati. aj ked sme sa poriadne rozpravali mozno 2 krat v zivote. aj ked poznam tak malo detailov z jej zivote a niekedy si viem tazko vybavit jej tvar. sme dobri kamarati.

konecne prisla na navstevu, ktoru som tak dlho ocakaval. na zoznamovaci vecierok. sedeli sme, pili dobre cervene a ja som sa skoro triasol od stresu aby som nepovedal nejaku hlupost a aby si o mne nepomyslela nieco ine ako si mysli doteraz. hovorili sme o vsetkom a stale sme sa smialui. to si pamatam. stale, na kazdejm hluposti sme sa smiali. nas rozhovor bol napinavy, trapny a smiesny. pamatam si ten vybuch smiechu po otazke "a co porabas tam u vas v prahe?" po ktorom sme isli obaja do kolien. typicky blba, hlupa otazka ked uz naozaj nie je o com. a medzi nami bolo o com stale. gigabajty dat tiekli bezdrotovym, bezslovnym pripojenim, len co sme sa na seba pozreli. bola tyo HALUZ. vsetko v ten vecel bola HALUZ. jedna VELKA, ROZVETVENA HALUZ. to slovo vtedy padlo aspon stokrat. bola besprostredna a ja som v priebehu vecera zistoval, ze najlepsie bude na vsetko sa vysrat a byt uplna taky aky som. bola vtipna a silna, ale tuto masku som uz poznal a videl som jej cez nu az dovnutra a fscinovalo ma to. "si fetak a mas paranoie, to je tvoj problem" hovorila mi stale a ja som vedel ze to nie je vycitka. a po dlhom case, po velmi velmi dlhom case som bol chvilku naozaj sam sebou. bol to skvely pocit. pocitil som reakciu druhej strany. videl som ako sa mi odkryva, ako sa vyzlieka z panciera, vychadza a ukazuje sa mi v celej krase a bola to haluz. bolo to intenzivne stretnutie. obaja sme vedeli, ze sa zajtra rozideme a zase sa dlho dlho neuvidime, nech by sme akokolvek chceli.

bolo to skvele, krasne, bezkonfliktne... bez vycitiek, zbytocnych reci, zbytocnych otazok a trapnych odpovedi na ne. v zavere vece som pocitil ako padla posledna zabrana a predo mnou sa ta tvrda, ironicka, HALUZna sialena zena premenila na jemne , zranitelne stvorenie, cim si ma absolutne ziskala a zobrala mi z ruk vsetky zbrane. aj tak by boli zbytocne.

rozlucka bola kratka a rychla a vela slov zbytocnych. je prec a ja viem ze to tak ma byt. necitim smutok, citim stastie.

HALUZ.