...ked ju priviezli domov mala som sedem rokov.bol teply septembrovy den a ja v napätom ocakavani nevedela som sa dockat toho okamziku ked ju prvy krat uvidim.neobsedela som doma.cakala som vonku pod stromom a cas si kratila s dvomi malymi sivymi zajkami ,co som dostala par dni pred tym od otcovho znameho.
povedali mi,ze je malicka,zdrava a bez vlaskov.nepamätam si tu chvilu ,ked som ju prvy raz zocila...
tento rok bude mat v septembri sedemnast,je vysoka,shtihla,zdrava s dlhymi vlasmi.ked na to pride hovorim o nej ,ze vedela skor kreslit ako chodit ;)
a to kreslit je na mieste.nemala som uz moznost nikdy vidiet male dieta tak kreslit ako si to pamätam u nej.je tvoriva,rozhladena,vnimava,citliva a troshku zajko bojko;)
vie si vshak usta otvorit vzdy ked to treba...
vzdy ma vie rozosmiat.nech som akokolvek smutna ,ona to proste vie.niekedy mi je luto ,ze ju uz nemozem zobrat na ruky alebo posadit hore na chrbat ako volakedy;)
vela krat som sa pristihla pri tom ,ze na nu ziarlim.prirodzene mat vedla seba takehoto milacika v podobe shmrncovnej mladshej sestri prinasha zo sebou rizika,ze sa co si take vyskitne.teraz to je vshak tak ,ze si harmonicky rozumieme.ked ju pocuvam co a ako hovori,casto sa mam pocit ,ze pocujem a vidim seba.
tento vikend sme spali spolocne v jednej posteli...raz sa zobudi jedna a prikrije druhu a potom naopak.nemam problem ju objat kedykolvek a kdekolvek,tak aj ked spime je to spontanne...mi vravela ,ze;"viesh musime spat ,no viesh ako puzzle ,proste aha pozri" a ukazuje mi nieco rukami naznacujuc ,ze do seba zapadaju;)hmmm, pytam sa;"myslish tak ,ze ja k tebe predkom a ty ku mne zadkom??
sa smejeme ;))
dakujem jej ,ze mi tolko pomohla a odpustila,a ze si s nou neustale mozem na vshelico spominat,vshelico vymyshlat a vshetko jej povedat.
ma aj chyby ,ale nevadia mi ,lebo ju lubim.