toto je pribeh o nazgulovi a bohyni s dvoma tvarami

mala dedinka, vsade citit nepokoj. je az neprijemne ticho pred burkou. prichadza nazgul, nieco hlada. jeho cuchanie citit az do domu.

vsetci sa boja. ja uz nie. co je vacsia istota ako vediet, kde sa nazgul nachadza? bat sa mozem, ked neviem, kedy pride, kde je a ci vobec este existuje. elektricke vyboje v mozgu, strach z neznama.

uz je tu. bud to prezijeme alebo nie. who cares. strasny rev, vsetci skocili k zemi.

z vane vyskocila dvojtvara bohyna. bolo to kedysi normalne dievca, ktore malo polku tvare krasnu a polku tvare strasne skaredu. titul bohyne vyhrala v sutazi, ktoru vyhlasila miestna manufaktura na vyrobu obilia. korporacie uz rozhoduju aj o tom, kto je a kto nie je bohom.

ide na ples, chce zbalit svojho princa. aj napriek tomu, ze je bohyna, nema vstup isty. da si kapucu a pri vstupe ukaze svoju krajsiu tvar.

krasny princ je uz zmotany (cosmoboy by napisal: "uz ji mel skoro vosexovanou").

a ona sa stale boji, boji sa, ze si vsimne tu druhu tvar a nebude ju potom chciet.

nad palacom leti nazgul: vsetko je uz rozhodnute.