 |
|
| node: | no... |
| template: | 4 |
| parent: | NEXT & EXPERIMENTALNE HUDBAE |
| owner: | kabal |
| viewed by: | |
| created: | 07.12.2011 - 02:59:43 |
|
cwbe coordinatez: 101 63528 63584 1156085 6371546 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::74
total children::4
Lasse Marhaug & Maja Ratkje pre mna top. Bol som maximalne uneseny a keby Maja bola o 10 rokov mladsia, tak ju pozvem na kafe a nasledne zbalim. Takto si predstavujem spravnu zenu!
Lasse Marhaug & Paal Nilssen-Love & Massimo Pupillo. Vynikajuce, musel som sa cely cas usmievat, obzvlast ked do toho zacal basak jebat doomove riffy a Lasse sa na konci snazil rozputat nejaky ten stage vandalizmus. Lasse je hrdina celeho festivalu.
Frank Bretschneider bol super, aj ked som sa tesil na jeho viac rytmicku polohu, ale nadherne budovanie atmosfery skrz jemne zmeny zvuku, projekcia mi k tomu sadla tiez, lebo som sedel akurat na mieste kde on bol v ohnisku projekcie. Obcas vyzeral ako nejaky spasitel. To, ze obcas pri hrani Frank vyzeral ako pedofil a rad si oblizoval v rausi usta je nepodstatne .)
Ryu Hankil & Petr Vrba ma bavili v ramci prevedenia, obzvlast ten Hankilov rytmicak bol vizualne pekny na pozeranie.
Ryan Jordan bol most laid-back typek z celeho festivalu, takisto ma tento dost prudky rozjazd zaskocil, ale bolo to super. Nesmrdelo to ziadnymi artsy picovinami a jebalo to priamo do mozgu. Me likey.
Kern / Quehenberger sklamanie, cakal som nieco viac ako pritrubly free jazz s klavesmi. Co uz. Quehenbergerovi to via sadlo s jackjack na New New pred par rokmi.
No a Roll the Dice ma uplne nasrali. Keby hrali o polovicu kratsie, tak super. Ale bolo uplne smutne pozerat sa na ich equip, ktory mali so sebou a to, co s nim robili. Dokopy hovno. Neyachranil ich ani dymostroj, ani projekcia, ktora bola zas uplne tazko priemerna.
Streda mi az na par vynimiek prisla celkom fadna, z toho dovodu, ze polovica veci hrajucich v ramci showcase sa na seba niekedy az moc neprijemne podobala. Je to vlastne celkom trpke zistenie. Cest vynimkam.
Zvysok veci sa mi nechce komentovat, pretoze vo mne zanechali neutralne pocity a a nejak ma nedonutili k ziadnej emocnej reakcii. Uz som asi prilis rozmaznany.
A to posrane ššš počas prestávok v hraní Ensemble Mi–65 ma dost odradilo dopocuvat si to do konca. Predsalen to bol festival a nie koncert filharmonie, vela ludi si tuto vec ani neuvedomilo a celkom ma tato akoby arogancia pobavila. Ale to netreba brat vazne, obcas som precitlively.
Beztak dakujem, tesim sa na buduci rok.
Lasse Marhaug & Paal Nilssen-Love & Massimo Pupillo. Vynikajuce, musel som sa cely cas usmievat, obzvlast ked do toho zacal basak jebat doomove riffy a Lasse sa na konci snazil rozputat nejaky ten stage vandalizmus. Lasse je hrdina celeho festivalu.
Frank Bretschneider bol super, aj ked som sa tesil na jeho viac rytmicku polohu, ale nadherne budovanie atmosfery skrz jemne zmeny zvuku, projekcia mi k tomu sadla tiez, lebo som sedel akurat na mieste kde on bol v ohnisku projekcie. Obcas vyzeral ako nejaky spasitel. To, ze obcas pri hrani Frank vyzeral ako pedofil a rad si oblizoval v rausi usta je nepodstatne .)
Ryu Hankil & Petr Vrba ma bavili v ramci prevedenia, obzvlast ten Hankilov rytmicak bol vizualne pekny na pozeranie.
Ryan Jordan bol most laid-back typek z celeho festivalu, takisto ma tento dost prudky rozjazd zaskocil, ale bolo to super. Nesmrdelo to ziadnymi artsy picovinami a jebalo to priamo do mozgu. Me likey.
Kern / Quehenberger sklamanie, cakal som nieco viac ako pritrubly free jazz s klavesmi. Co uz. Quehenbergerovi to via sadlo s jackjack na New New pred par rokmi.
No a Roll the Dice ma uplne nasrali. Keby hrali o polovicu kratsie, tak super. Ale bolo uplne smutne pozerat sa na ich equip, ktory mali so sebou a to, co s nim robili. Dokopy hovno. Neyachranil ich ani dymostroj, ani projekcia, ktora bola zas uplne tazko priemerna.
Streda mi az na par vynimiek prisla celkom fadna, z toho dovodu, ze polovica veci hrajucich v ramci showcase sa na seba niekedy az moc neprijemne podobala. Je to vlastne celkom trpke zistenie. Cest vynimkam.
Zvysok veci sa mi nechce komentovat, pretoze vo mne zanechali neutralne pocity a a nejak ma nedonutili k ziadnej emocnej reakcii. Uz som asi prilis rozmaznany.
A to posrane ššš počas prestávok v hraní Ensemble Mi–65 ma dost odradilo dopocuvat si to do konca. Predsalen to bol festival a nie koncert filharmonie, vela ludi si tuto vec ani neuvedomilo a celkom ma tato akoby arogancia pobavila. Ale to netreba brat vazne, obcas som precitlively.
Beztak dakujem, tesim sa na buduci rok.